“Pozveš ma ďalej? Alebo mám na chodbe zostať do pondelka?“ Spýtal sa bez toho, aby povedal ahoj. Aké jednoduché. Bez najmenšieho zaváhania sedel na kraji mojej postele a vyzliekal sa. A ja som zrazu nevedela. Čo je toto za hru? Prečo nič nehovorí? Neuisťuje ma o svojich citoch, nesľubuje rozvod, nevysvetľuje, čo sčista-jasna hľadá v Prahe. Nič. Len biela košeľa, ktorú si pomaly vyzlieka.
„Nepobozkáš ma, N.?“ Bez odpovede. Chcem ho ešte? A čo vlastne chcem. Nejaké pierka v krídlach mi teda zostali, keď som schopná klásť si realistické otázky. Opretá o stenu sa držím futrálu dverí do spálne. „Poď ku mne, N.. Dlho som nevedel, čo mám robiť, keď si zmizla. Teraz už to viem. Chcem jediné. Chcem sa s tebou milovať.“ Akým podivným magnetom si ma pritiahol k sebe. Zvieral moje stehná. Násilne. Bozkával nahé ramená. Strhával sivú mikinu. Nohavičky bokom. Nie je čas ich vyzliekať. Na nič nie je čas. Len naňho.
Aké rýchle bolo naše milovanie. Rýchle a násilné. Stopy po mojich nechtoch nezamaskuje žiadny mejkap. Stláčala som ho kolenami k svojmu telu. Ešte. Ešte. Zostaň vo mne. Prosím. Potrebujem ťa.
Zaspal. Vyčerpaním. Zrejme.
Žeby sa až tak veľmi tešil na stretnutie? Alebo ho unavila cesta? Kam zmizli tie naše premilované noci? Už na ne vari nie je sila?
On spí. Pozorujem biely strop a počúvam jeho pravidelný dych. Škoda , že na tom strope nie sú aspoň nejaké fľaky. Trebárs mapy po vytopení. Mohla by som si predstavovať zvieratá alebo krajiny alebo ľudí. Jednoducho svet. Žijúci svet. Nie ten spiaci. Dokonalosť tejto omietky nedáva priestor. Je len bezchybná. Ako smutno mi je za mojou prázdnou parížskou garsónkou. Dnes bude prebdená noc. Dnes bude noc rekapitulácie. Dnes bude noc pre moju budúcnosť.
Ráno bol preč. Vari sa mi to všetko snívalo. Kam zmizol? Kuchyňa voňala čerstvou kávou. Aj po pečivo mi zašiel. Ako dlho som vlastne spala? Na hodinách je jedna popoludní. Hrôza. A kde je on?
Prekliaty odkazovač. Zase odkaz. Je v hoteli. Interconti. Centrum teda. Tá hnusná komunistická budova. Iný v Prahe nepozná. Tak je nechcene za snoba bez vkusu... A hovoril, že nevedel, či u mňa môže zostať. Nevedel? Vraj som nikdy nebola taká chladná ako včera. Chcem ho hádam ešte? Túžim po ňom? Pýtal sa. Neiste.
Ďalšia epizóda už v pondelok 26. 9.
Parížska ulica v Prahe opäť ožíva! Nenechajte si ujsť Prague Fashion Weekend už 24. 9. Viac na http://www.dennikmllenoire.sk/.