Aká veselá kopa z neho je, predvádzal už v prvej časti šou Farmár hľadá ženu. Ale len do chvíle, kým mu neprišlo zle a neodviezla ho záchranka. Dôvodom boli alkohol a vredy. To, že si rád vypije, ani nepopiera.
Štyri svine, šesť oviec, dve kravy, jeden býk a sedem túlavých psov. K tomu dva traktory, štyri hektáre pôdy a 65-ročný dom po otcovi. To je v skratke bilancia Štefanovho hospodárstva v šou Farmár hľadá ženu. Vychoval dvoch synov - Štefana (29) a Petra (27), doopatroval 97-ročného otca, ktorý len pred pár mesiacmi zomrel a teraz si gazduje sám. O ženách má svoju mienku, pretože sa dvakrát sklamal, ale nejaká by sa mu na farme predsa len zišla.
Boli sprosté
Do šou sa Štefan neprihlásil sám. „Nahovorila ma na to kamarátka Anka. No a tak som nakoniec súhlasil. Ženiť sa nechcem, ale priateľku, s ktorou by som žil a pomáhala by mi, by som prijal,“ priznáva. „Prihlásilo sa mi päť žien. Ale čo s tými z mesta? To robiť nevie a myslí si, že mám hrču peňazí, a to teda nemám,“ vysvetľuje. „Som na čiastočnom invalidnom dôchodku a žijem z toho, čo dochovám.“
Dve ženy poslal domov, a ktoré to budú, o tom ani dlho nepremýšľal. „To boli také sprosté... Jedna doniesla banány a primerosy na ne navliekala, vraj či mám taký. Čo ju do toho? Začala ma ohmatávať a tam ľudí kopec. No sprostô. A ja ešte pripitý, nazlostený..., škoda rečí. A tá žandárka? Vraj rozkazovala chlapom, no ale mne nebude! A ešte, že by mi odkopla hlavu a dala do zubov, no nech by skúsila,“ zastrája sa Štefan.
100 cigariet denne
Nakoniec si farmár predsa len vybral a svoje vyvolené pozval do svojho hniezdočka na farmu. Danu z Bratislavy, Jarmilu z Modry a Mariannu zo Žiaru nad Hronom. A práve tá sa mu pozdávala najviac. „Rozumeli sme si a aj robiť sa chytala na gazdovstve,“ prezrádza farmár a spokojne si pobafkáva fajku, ktorou už dávno nahradil cigarety. „Kedysi som vyfajčil denne aj sto cigariet, a keď sa pilo, ešte viac. Potom som dostal vredy a lekár mi cigarety zakázal. Ale dovolil mi aspoň fajku a tú fajčím už viac ako 20 rokov. Pri nej nešlukujem. Je to len tak, aby bol bordel v papuli,“ usmieva sa.
V nemocnici
Mať vredy, chľastať a fajčiť, to nie je bohvieaká kombinácia - a vie to aj Štefan. „Keď sa nakrúcalo, tak som pijatiku pomiešal. Víno, všetko, ako splachovací „hajzel a ma sundalo“. Pán Boh ma volal a už som bol na pol ceste. Čo liali, to som pregĺgal. Potom som vracal a už som viac nevnímal. Dva dni som pobudol v nemocnici v Liptovskom Mikuláši. Dali mi infúzie a potom ma poslali domov,“ priznáva borec a dodáva, že piť kedysi dávnejšie začal so susedom. Hovorí, že teraz ho synovia, ktorí už s ním nebývajú, chodia strážiť. No potom sa hneď poopraví: „Keby som chcel, tak sa spijem a ani deväť žandárov by ma neustriehlo,“ smeje sa farmár navonok spokojne. Čo sa však odohráva v jeho vnútri, ťažko povedať. Možno celé to vtipkovanie je len zastierací manéver pred nie príliš najľahším životom.
Na samote
Keď mal Štefan desať rokov a jeho sestra dva, zomrela im mama. Vychovával ich otec, ktorý im po čase priviedol domov macochu s jej troma deťmi. Asi to nebolo celkom jednoduché a 17-ročný Štefan sa dostal do konfliktu aj so zákonom, pobudol aj za mrežami. Tá historka stojí za to, samozrejme, v pôvodnom znení. „Na Poľane sme boli na zraze mládeže a tam nejakému Čechovi vykradli stan, my sme tam boli okolo ohňa a prišiel k nám nejaký nový žandár. Vypálil mi do chrbta pelendrekom hádam aj tri razy,“ začína rozprávať.
„Ja som si potom logol a prišlo mi na rozum, že mám ísť ešte niečo vrátiť. Tak som zavrel dvere na žandárskej stanici, aby mi neušli, tam som si ich nahnal, starých som vyhodil von a ostatní dostali... Ale potom aj ja, krv mi striekala. Potom ma však dostali.“ Krvácajúceho Štefana policajti priviezli k doktorovi, ale tam bitka pokračovala. „Dali mi putá dole, tak dostal ešte aj doktor. Potom mi dali putá nazad a keď ma viezli, sanitka krivo chodila. Oni bili, ja som kopal...“ Keď sa Štefan vrátil z basy, žandárov, s ktorými sa pobil, radšej prevelili. „Pozažíval som kadečo,“ usmeje sa farmár. Neskôr sa vyučil za zámočníka, a keď mal 23, oženil sa. Vzal si o rok mladšiu vdovicu s dcérou z neďalekej Kokavy a spolu mali dvoch synov. Keď mal starší desať a mladší osem, mama im zomrela. „Bola chorá...“ hovorí farmár a po odmlke dodáva. „Pila. Odviedol som ju na samotu nad Klenovec a asi to nezvládla.“ Na lazoch zostal Štefan so synmi žiť aj po jej smrti. Pracoval v lese, ráno vyprevádzal synov ku gazíku, ktorý ich spolu s ostatnými deťmi z lazov vozil 14 km do školy. „Poobede som varil, staral sa o dobytok. Mal som kone, kravy, kozy, ovce... Deti sa učili samy. Nechodil som ani na rodičovské združenia. Len keď som im išiel zaplatiť obedy, popýtal som sa na nich učiteľky,“ vraví farmár. „Števo vyštudoval za lesného bakalára a Peťo je vyučený za stolára,“ hovorí hrdý otec. Keď Štefan prešiel zo štátnych lesov k súkromníkovi, rodina sa presťahovala na Polhoru.
Starý a zmraštený
Po čase si aj Štefan priviedol domov ženu, ale len na dva roky. „Pila ako dúha a ešte sa aj k*****a, kým som ja robil aj mesiac v kuse kdesi na východe,“ netají sa minulosťou. „Odvtedy som si už ženu domov nedoviedol. Mal som známosti, ale to bolo len tak na jedno použitie,“ usmieva sa popod fúzy. Na nádejné farmárky, ktoré si vybral v televíznej šou, však tieto spôsoby neskúšal. „Čože ja už môžem... Varili sme guláš, a keď som si pri kosení dal zo päť pív, už som bol jasný...“ Ženám to však zrejme neprekážalo a niektoré si tiež rady vypili. Čo robili celé dni, Štefan ani poriadne nevie. „Varili, po večeroch sa hádali, ktorá čo bude na druhý deň robiť.“ vraví. Či si Štefan vybral, prezrádzať nechce, ale má jasno v tom, akú ženu by chcel. „Mladú, 18-ročnú so 70 miliónmi, ktoré by prepísala na mňa,“ smeje sa. „Ale trepem. Starý, zmraštený, kto by ma už len chcel... Dnes ženy len za peniazmi idú.“
