Vyhlásil to predseda Európskej rady Herman van Rompuy na tlačovej konferencii po rokovaní predstaviteľov EÚ v Bruseli.
Európska únia nenašla podporu všetkých svojich 27 členských štátov na zmenu Lisabonskej zmluvy počas prebiehajúceho summitu EÚ v Bruseli, tak ako to navrhovalo Nemecko a Francúzsko. Dohoda "dvadsaťsedmičky" stroskotala na požiadavkách britského premiéra Davida Camerona vrátane kľúčovej žiadosti, aby Británia mala právo veta pri rozhodovaní o regulácii finančných trhov. Cieľom plánu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, ktorého predpokladom sú zmeny Lisabonskej zmluvy, je postupne zaviesť zákaz rozpočtových deficitov a povinnosť štátov znižovať svoje dlhy.
Herman van Rompuy informoval, že európski lídri sa dohodli na poskytnutí približne 200 miliárd eur Medzinárodnému menového fondu, ktorý na záchranu zadlžených štátov eurozóny vytvorí paralelný fond k Európskemu stabilizačného mechanizmu - tzv. trvalému eurovalu.
Sarkozy: Požiadavky Británie sú neprijateľné
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vyhlásil, že by viac privítal, ak by k novej európskej zmluve pristúpilo všetkých 27 členských štátov EÚ. Znemožnil to podľa Sarkozyho tvrdohlavý postoj Británie. Nová zmluva by mala byť pripravená do marca, keď sa uskutoční ďalší summit Európskej únie.
Podľa Sarkozyho práve nedostatok finančnej regulácie, z ktorej sa chcela pri rokovaniach vymaniť Británia, spôsobil terajšiu krízovú situáciu v Európskej únii. Podmienky Británie označil Sarkozy za neprijateľné.
Česko novú zmluvu nepodporí, Radičová sa nevyjadrila
Český premiér Petr Nečas uviedol, že Česká republika je medzi štyrmi krajinami, ktoré nie sú súčasťou tejto dohody. Slovenská premiérka Iveta Radičová po ukončení prvej časti summitu neposkytla novinárom žiadne stanovisko.
Český premiér spresnil, že okrem Českej republiky sa k dohode nepridala podľa očakávania Británia, a potom ešte Maďarsko a Švédsko.
Vzorec 23 krajín novej európskej zmluvy, okrem sedemnásťčlennej eurozóny, dotvorí ešte Bulharsko, Dánsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko a Rumunsko. Z toho vyplýva, že Slovensko, ako člen eurozóny sa zrejme k novej zmluve pridá.
Bulharsko a Rumunsko budú súčasťou SchengenuEurópski lídri počas rokovaní v noci nadnes podporili žiadosť Rumunska a Bulharska o vstup do Schengenskej zóny. Európska rada poverí ministrov vnútra jednotlivých členských štátov, aby na najbližšej Rade EÚ čo najrýchlejšie umožnili obom krajinám stať sa plnoprávnymi členmi Schengenskej dohody.
Obe krajiny už v júni tohto roku splnili potrebné technické kritériá na vstup do európskej zóny bez pasovej kontroly. Zásluhou odmietavého stanoviska, ktoré v EÚ zastávalo predovšetkým Holandsko poukazujúce na nedostatočný pokrok Bukurešti a Sofie v boji proti organizovanému zločinu a korupcii, sa však Rumuni a Bulhari členstva v Schengene nedočkali. A to aj napriek priaznivému stanovisku Európskej komisie a výzvam zo strany Európskeho parlamentu.