Bojnický oltár s obrazmi talianskeho majstra Barda di Cione zo 14 storočia patrí do dedičstva posledného šľachtického majiteľ Bojnického zámku, grófa Františka Pálfiho.
Krádež obrazov objavil kastelán zámku v jedno augustové ráno roku 1933. V zámockej kaplnke našiel otvorené okno nad hradnou priekopou... Z desiatich obrazov na oltári chýbalo päť najväčších. Podozrivých stôp bolo viac, ale ani jedna neviedla k podozrivým. Nepomohla ani vypísaná vysoká peňažná odmena, nezabrali ani plagáty s reprodukciami ukradnutých obrazov.
Zamiešali sa medzi návštevníkov
K odhaleniu podozrivých pomohla náhoda. Pri vyšetrovaní drobnej krádeže v Handlovej zatknutý prezradil muža, o ktorom vedel, že sa na krádeži obrazov podieľal. Prvého chytili vtedy 29-ročného Jozefa z Handlovej a po jeho výpovedi aj dvoch kumpánov, Rudolfa Weserleho a Antona Bauera z Nemeckého, dnes Nitrianskeho Pravna.
Handlovčan Jozef a krčmár Anton sa zamiešali medzi návštevníkov zámku a nechali sa zamknúť v kaplnke. V noci päť obrazov vyrezali z oltára a povrazom ich spustili cez okno do hradnej priekopy. Lup zakopali neďaleko dediny Poluvsie. Potom stolár Róbert vyrobil pre obrazy kufor s dvojitým dnom. V ňom putovali do Zlína na Morave, kde ich skryli u kachliara Karola. Tam ich žandári na jeseň roku 1934 našli. Krajský súd v Nitre Antona a Jozefa poslal do väzenia na tri roky a Rudolfa na štyri roky. Dodnes nie je jasné, na koho objednávku títo traja muži okradli kradli. Je pravdepodobné, že išlo o objednávku zo zahraničia.
Zabitý kvôli kúsku chleba pre partizánov
Aké boli ďalšie životné osudy zlodejov? "Otec sa vyučil za pekára," rozrával pred šestnástimi rokmi reportérovi Nového Času vtedy 63-ročný Jozef, syn odsúdeného za krádež obrazov. "Stará mama mi povedala, že otec to robil kvôli nám, deťom, Chcel aby sme sa mali lepšie. Pekára Jozefa, ktorý počas vojny podomácky piekol chlieb pre partizánom, zastrelili spolu s manželkou nemeckí vojaci v roku 1944 kvôli kúsku chleba, ktorý dal partizánom. Deti vychovala Jozefova matka.
Kuriozitou príbehu zlodejov obrazov z Bojnického oltára je fakt, že jedna z ich príbuzných pracovala v polovici 90-tych rokov minulého storočia v Bojnickom zámku! "Moja stará mama mala štyri deti, každé od iného," povedal zamestnankyňa zámku pred šestnástimi rokmi. Jedným z milencov starej mamy bol Rudolf Weserle. jeho syn, môj nevlastný strýko má šesť detí a je veľmi slušný človek. Rudolf Weserle zomrel po hladovke vo väzení. Príbuzní hovorili, že hladoval aj preto, že sa kvôli hanbe z krádeže nechcel živý vrátiť domov.
Hostinský Bauer, tretí zo zlodejskej trojice, na konci druhej svetovej vojny už v Pravne nežil. Jeden čas mal v prenájme menší hotel v Bojniciach, ale po krádeži a väzení sa už domov nevrátil. Zomrel tiež vo väzení.
