Herec Ivan Romančík: Alkohol mi takmer zničil rodinu
25. 3. 2012, 8:00 (aktualizované: 25. 5. 2020, 14:15)

Zdroj: anc
Charizmatický Ivan Romančík je synom nezabudnuteľného herca Ela Romančíka. Napriek otcovej kariére, cestu životom nemal nikdy vydláždenú.

Zdroj: anc

Zdroj: Michal Burza, Nový Čas Nedeľa

Zdroj: anc
Galéria k článku
Ako dieťa bol na otca pyšný, ale veľa si ho neužil. Študoval herectvo, ale dlho si nezahral. Posedel si v base, kopal krompáčom a robil poštára. Bojoval s osudom, neskôr aj s alkoholom. Nakoniec však našiel sám seba. Ako herec získal ocenenia a o svojom živote dokáže otvorene hovoriť. Možno aj preto, aby druhým dodal silu.
Na televíznej obrazovke sa momentálne objavujete v seriáli Druhý dych. Hovorilo sa o ňom ako o telenovele. Máte ten pocit?
Pôvodne to mala byť telenovela, ale nakoniec z toho vznikol romantický seriál. Telenovela je niečo iné. Tam vo dvoch izbách nakrúcajú všetko. V Druhom dychu je veľa príbehov, používa sa aj filmová technika, mení sa prostredie. Chceli od nás aj dlhé pohľady, ale ja neviem hrať tak, že dostanem otázku a o tri hodiny na ňu odpoviem áno... (smiech)
Nakrúcanie sa už skončilo, ako ste spokojný?
Mám v seriáli výborné partnerky a vzťah s Gitkou (Hana Gregorová) sa stále rozvíja, pričom vznikajú mnohé komické situácie. Mikuláš, ktorého hrám, je prísny, nahnevaný, milujúci a niekedy aj ako malé decko, keď je s Gitkou.
Mikuláš je dosť nesmelý, čo sa týka žien. Dá sa to povedať aj o vás?
Nie, ja som bol divoch. Mal som takú povesť, že ak sa v okolí Martina narodilo dieťa, všetci sa na mňa tak divne pozerali... (smiech)
Málokto vie, že vaša herecká kariéra sa rozbiehala veľmi ťažko. Prečo?
Po koncoročných skúškach z hereckej tvorby v treťom ročníku na VŠMU sme trochu oslavovali vo vinárni, a potom sme si sadli s dievčatami na lavičku. Nad nami viala sovietska zástava, a keďže mi akosi prekážala, zvesil som ju a dal pod lavičku. Odrazu prišli policajné autá a už nás brali. Netušil som, že sedíme neďaleko budovy vlády a na druhý deň mal byť ešte aj zjazd KSČ. Okrem zástavy mi teda prišili aj to, že som ho chcel znevážiť.
Autor: © Nový Čas