Počas týchto dní je prechádzka po tatranskom lese ozajstnou lahôdkou pre uši. Pri rannom brieždení si môžete vypočuť duet kuvička vrabčieho s pôtikom kapcavým, ten vzápätí vystrieda ária drozdov plavých, trskotavých i kolohrivcov. A celodenný koncert pri západe slnka nakoniec uzavrie kvílenie sovy.
Od úsvitu do súmraku sa na koncertných doskách tatranského lesa vystrieda väčšina spevavcov. „Doďaleka znejúce bubnovanie tesára čierneho, ďatľa veľkého a ďubníka trojprstého dáva na vedomie ich samičkám, že dutiny na hniezdenie sú už pripravené,“ prezrádza Vladimír Michalec, lesník v ochrannom obvode Habovka ŠL TANAP-u. A každým ďalším východom slnka pribúda čoraz viac vtáčích radostných hlasov. „Celý deň sa pretekajú intenzívnym spevom pestrofarebné pinky a brhlíky. Po večernom záverečnom extempore spevavcov sa do ticha lesa ozve ešte kvílivý hlas sov. Pri troche šťastia na súmraku začujeme jemné cípkanie a uvidíme siluetu ozajstného posla jari sluku lesnú,“ nadšene opisuje V. Michalec.
Drozd plavý: Aj napriek svojej plachosti je veľmi odvážnym spevákom, pri jeho vystúpení ho vidieť už zďaleka.
Ďateľ veľký: Lieta v dlhých vlnovkách. Vydáva najčastejšie tvrdé „kix“, pri vyrušení „gigigigi“. Pravidelne bubnuje.
Brhlík lesný: Jeho trilkovité hvízdanie je ťažko prepočuteľné. Akoby sa vysmieval.
Trasochvost horský: V okolí potokov sa vznáša v charakteristických vlnovkách a počuť jeho jasné „ci-cit“.
Sova lesná: V čase párenia sa ozýva doďaleka kolísavým „húúúú“ a pokračuje muzikálnym „huu, hu“. Samica odpovedá vysokým, hlasitým „kí-vikk“ alebo „kúiit, kjuvik“.