Mužská časť fanúšikov nikdy nezabudne na pre ňu typické minisukne a dokonalé nohy. Kariéru krásnej a talentovanej Trnavčanky, žiaľ, v roku 1975 kruto preťala rakovina.
Blonďavá speváčka prežila detstvo v tieni tehlového komína trnavského cukrovaru. Pochádzala zo skromnej rodiny Vermešovcov, otec i matka pracovali ako robotníci. Eva mala sedem súrodencov, ďalších päť zomrelo, keď boli ešte veľmi malí. Budúca hviezda už v detstve rada spievala i tancovala, a tak s bratom často navštevovala vystúpenia v trnavskom kultúrnom dome. Raz, keď tam hrala istá džezová kapela, hudobníci si zo žartu Evu vyvolali na pódium. Stačilo však pár minút, aby usmievavé dievča ukázalo svoj talent a stalo sa členom skupiny. Mladá Trnavčanka to však chcela dotiahnuť oveľa ďalej. Ako 14-ročná sa prihlásila na konkurz do umeleckého súboru SĽUK. „Členovia našej rodiny radi spomínali, ako Eva každý deň netrpezlivo čakala na poštára, kedy prinesie výsledok. Keď sa dozvedela, že je prijatá, začala v izbe tancovať. A tancovala, kým vládala,“ hovorí Kostolányiovej synovec a krstný syn Mikuláš Vermeš a zároveň sa prehrabáva v starých fotografiách svojej slávnej tety.
Slovenská TwiggySpeváčkina kariéra sa sľubne rozbiehala. Zo SĽUK-u prešla do Vojenského umeleckého súboru, kde začala vystupovať s
Od roku 1967 vystupovala mladá Trnavčanka v bratislavskom kabarete Tatra revue a diváci blondínku začali prezývať Slovenská Twiggy, keďže pripomínala známu anglickú modelku s útlou postavou. V knihe Smiech a slzy Tatra revue od Ivana Szabóa spomínajú na Evu Kostolányiovú viacerí zamestnanci legendárneho kabaretu. Hudobný skladateľ Pavol Zelenay si pamätá, ako sa mu mnohí hudobníci sami hlásili, že by chceli nahrávať v rozhlase. Kostolányiová však bola na to príliš skromná, pritom ona bola tá pravá. Zelenay napokon speváčke sám navrhol, aby sa pokúsila o rozhlasovú nahrávku. Podľa speváka Jozefa Krištofa chodila Eva na skúšky vždy s dobrou náladou a úsmevom.
Hity s DočkomVäčšina pamätníkov si Kostolányiovú pamätá ako skromné dievča, ktoré sláva nezmenila. „Raz som sa rozprával s istým pánom, ktorý spomínal na svoje stretnutie s Evou. Prišiel k nej a pýtal sa, či náhodou nie je pani Kostolányiová. A ona mu odpovedala, aby jej nevykal, že sú rovnako starí, a ak chce, nech ju volá Eva,“ pokračuje v rozprávaní Vermeš.
Kostolányiová vystupovala po celom Československu, dokonca spievala aj v mnohých štátoch západnej Európy. Najradšej však mala koncertyv rodnej Trnave, ktorú milovala. „Na vystúpenia chodili všetci súrodenci spolu s matkou. Eva im zakaždým rezervovala miesta v prvom rade, dokonca príbuzných aj predstavila publiku. Veľmi bola šťastná, keď mohla spievať na vypredanom futbalovom štadióne,“ odhaľuje speváčkinu minulosť Vermeš.
Aj začiatkom 70. rokov žala Eva Kostolányiová úspechy. Vystupovala s vtedy veľmi populárnym Orchestrom Braňa Hronca, neskôr založila vlastnú skupinu Hej, v ktorej spieval aj Karol Duchoň. „Na svoju dobu bola veľmi ďaleko. Vždy mala dopredu premyslenú choreografiu. Eva vždy vedela, kedy sa treba ukloniť, toto som sa od nej učila,“ priznáva jej priateľka a kolegyňa
K najvydarenejším Kostolányiovej kúskom však patrili duety s Michalom Dočolomanským. „Bol to Evin nápad. Dočolomanský stále tvrdil, že on na spievanie nemá vlohy. Ona ho neustále prehovárala a napokon vznikol slávny hit Smoliar, ktorý dlho vyhrával hitparády,“ vysvetľuje Vermeš. Legendárny herec neskôr tvrdil, že Kostolányiová bola neobyčajnou osobnosťou. „Eva bola v tom čase najlepšou slovenskou speváčkou, no výnimočný bol aj jej charakter. A spev, ten vychádzal priamo z jej vnútra,“ vyjadril sa Dočolomanský v relácii Radosť zo života.
Rakovina zvíťazilaV roku 1974 však v Evinom živote nastal osudový zlom... „Boli sme práve vo Švédsku. Bývali sme v jednom dome a zrazu som si na Eve všimla hrčku. Keď sa zdôverila, že ju tam pobolieva, prehovorila som Evičku, aby odletela domov na vyšetrenie. Súhlasila a vtedy sme sa veľmi dlho lúčili. Bolo to naposledy, keď som ju videla,“ spomína
Spočiatku si Kostolányiová nechcela priznávať žiadne zdravotné ťažkosti, zhubná choroba však rýchlo napredovala a musela užívať silné hormonálne lieky. Pre veľké dávky speváčke zhrubol hlas a tak jej skladatelia komponovali pesničky na mieru. Sympatická blondínka však bola obrovská bojovníčka. Zmenila imidž a ostrihala si svoje dlhé blonďavé vlasy. V televízii hovorili, že tak urobila preto, aby sa nezunovala svojim fanúšikom. „Stalo sa, že prišla na vystúpenie úplne bledá a kolegovia jej radili, aby sa nevyčerpávala. Eva však tvrdila, že diváci prišli kvôli nej a ona ich nemôže sklamať. Napokon odspievala všetky pesničky a na konci koncertu jej vraj už bolo dobre,“ hovorí jej synovec.
Zdravotný stav sa Kostolányiovej stále zhoršoval, no ona sa čoraz viac tešila zo života a chcela žiť. Napriek ťažkostiam perfektne odspievala na Bratislavskej lýre dve pesničky a bodovala v rádiu s veľkým, ale, žiaľ, posledným hitom Výlety. Kostolányiová bola niekoľkokrát operovaná, choroba však už zasiahla celé telo. „Napokon moja krstná mama naposledy vydýchla 3. októbra 1975. Mala nedožitých 33 rokov. V tom čase, našťastie, bola druhýkrát zaľúbená. Do hudobníka Andreja Šeba, ktorý pri nej stál až do konca,“ dodáva Vermeš. S hudobníkom sme sa snažili skontaktovať, ale bezúspešne.
Nezabudli
Kostolányiovej odchod bol o to šokujúcejší, že o chorobe nevedeli ani najbližší členovia rodiny. Nikomu sa nesťažovala, dokonca aj vlastná matka sa dozvedela o dcérinej rakovine až v poslednom štádiu. Ku koncu života vraj zvykla vravieť, aké by bolo pekné, keby ľudia na ňu nezabudli a jej piesne im robili aj naďalej radosť. V deň speváčkinho pohrebu prišla na cintorín takmer celá Trnava. Keď sa pýtame pri hlavnej bráne na Kostolányiovej hrob, staršia pani nás okamžite naviguje k pomníku rodiny Vermešovcov. Speváčka je pochovaná so svojimi štyrmi súrodencami a rodičmi. Rakovina sa stala osudnou všetkým Kostolányiovej príbuzným, okrem najstaršieho brata a matky. Speváčkino prianie sa napokon splnilo, ľudia na ňu nezabudli. Istá pani chodí na cintorín každý rok v deň výročia smrti Evy Kostolányiovej, na hrob položí do kruhu 33 červených ruží a jednu bielu do stredu. Symbolizujú nedožitých 33 rokov.
