Na meningitídu v nitrianskych kasárňach ochorel vojak Andrej pred 17 rokmi. Jeho rodičia, ktorí bývajú neďaleko Žiliny, sa v súvislosti s ochorením syna sťažovali na neskoré diagnostikovanie ochorenia vojenským lekárom a na nedostatočnú starostlivosť armády o ich syna. "Andrej mal vysokú horúčku a stuhnutú šiju. Do nemocnice sa však dostal v bezvedomí až na druhý deň," povedala matka mladého vojaka, ktorá bola zdravotná sestra a vedela, že jej synovi hrozí smrteľné nebezpečenstvo. "Nebyť odborníkov na jednotke intenzívnej starostlivosti nitrianskej nemocnice, mohol synov zdravotný stav dopadnúť horšie. Veľmi som sa bála o jeho život. Nákaza vtedy veľmi vystrašila viacerých vojakov," dodala matka.
Prvým pacientom, ktorý v Nitre ochorel na meningokokovú nákazu, bol 10-ročný chlapec. Po dvojmesačnej hospitalizácii vážne ochorenie prežil. Ďalší štyria boli vojaci. Jeden z nich bol dva dni v bezvedomí a doslova ušiel "zubatej" z lopaty. Lekári mali veľké obavy o jeho život. Ďalšieho mladíka zachvátila choroba na lyžovačke v Ružomberku.
Na hnisaný zápal mozgových blán sa liečili aj gymnazisti v Banskej Bystrici, na Spiši na túto diagnózu zomrel muž. Epidemilógovia prijali opatrenia na šírenie nákazy. Armáde však trvalo takmer pol roka, kým začalo očkovanie vojakov. Vojenská zdravotná poisťovňa za liečenie vojakov a očkovaciu látku zaplatila takmer 70-tisíc eur.
Podobná nákaza, aká sa objavila v Nitre a neskôr v Brezne a Rožňave, bola začiatkom 90-tych rokov na severnej Morave. Z 59 pacientov 10 zomrelo. Najviac chorých bolo z radov vojakov. Prečo práve mladí ľudia v uniformách? Podľa názoru odborníkov existuje viacero príčin. Ide najmä o malú odolnosť a stres. V Česku vtedy urýchlene očkovali brancov proti mengokokovej nákaze, a tak prerušili cesty šírenia infekcie.
