Najviac sa kliešte vyskytujú v Nitrianskom, Trenčianskom a Košickom kraji. „Postupne sa však presúvajú do vyšších polôh. Kým pred 30 rokmi žili v nadmorskej výške od 600 do 800 metrov, teraz sme ich objavili aj vo výškach 1 000 až 1 200 metrov nad morom,“ konštatoval odborník Branislav Peťko, riaditeľ Parazitologického ústavu SAV v Košiciach. Spolu s kolegami si urobili výlet do Vysokých Tatier, kde ich našli aj na turistickom chodníku v Tatranskej Lomnici, v Starom Smokovci, ale dokonca aj vo Vyšných Hágoch, ktoré sú vo výške 1 150 metrov nad morom.
„Skúšali sme hľadať aj na Štrbskom Plese, tam sme nijakého neobjavili,“ dodal B. Peťko, podľa ktorého netreba kliešťov, ak sa už prichytia na človeku, vykývať, ale treba ich vytočiť. „Je jedno, do ktorej strany sa točí pri vyberaní, nemajú žiaden závit,“ baví sa odborník na povery, medzi ktoré patrí aj natieranie kliešťa olejom. „Počas cicania vypúšťa do rany sliny, ktoré môžu obsahovať rôzne infekcie. To robí kliešť aj vtedy, keď sa dusí, k čomu dochádza, ak ho potriete olejom. Riziko nákazy sa tak zväčšuje,“ dodal Branislav Peťko.
Sezóna až do jesene
Sezónu majú kliešte od mája až do októbra. Roznášajú encefalitídu a lymskú boreliózu, no nie každý kliešť je nositeľom infekcie. Na človeka číhajú na okrajoch lesa a chodníčkov, ale aj na lesných čistinkách. Hľadajú na tele prekrvené miesta. Pred výletom sa treba postriekať repelentom a po návrate z prírody si treba prezrieť telo a kliešťa čo najskôr odstrániť.
