Keď sedával v náručí so svojím milovaným jazvečíkom Hugom v záhrade svojej chalupy v Slunečnej pri Českej Lípe, veľmi rád hovorieval: „Myslím, že človek si má z vecí, na ktoré je krátky, robiť žarty. To je jediná obrana.“ Tohto hesla sa poctivo držal celý svoj život.
Tanečník
Keď sa neskôr ako študent gymnázia presťahoval s rodičmi do Prahy, zapísal sa do hereckej školy E. F. Buriana práve preto, aby sa ako tanečník zdokonalil. Jeho učiteľka Nina Jirsíková na neho dlho spomínala ako na takmer dokonalého stepára. „Peniaze, ktoré už vtedy vytancoval v nočných podnikoch, si zaslúžil,“ hovorievala.
Herec
Keď Nemci počas druhej svetovej vojny školu aj divadlo zatvorili, Brodský prestúpil do divadla Větrník. Po vojne bol dva roky v Divadle satiry a v roku 1948 nastúpil do Divadla na Vinohradoch, kde vydržal až do svojej penzie v roku 1984.
Preslávili ho hlavne filmy režiséra Jiřího Menzela – Rozmarné léto a Ostře sledované vlaky. Patril tiež k obľúbeným hercom scenáristu Jiřího Hubača. Za televíznu rolu alkoholika Fendrycha v inscenácii Tažní ptáci dostal v Monte Carle Zlatú nymfu za najlepší mužský herecký výkon. Hubač mu šil úlohy priamo na telo a žlčovití starčekovia, ktorí sa odmietajú zmieriť s údelom staroby, Brodskému sedeli.
Jeho ženy
Svoj „nemožný“ výraz a niekedy aj správanie Brodský dokonale hral. Podľa kolegu Miloša Kopeckého, ktorý s ním súťažil v počte získaných žien, spoliehal na to, že každá v sebe má ochranársky komplex a potrebuje sa starať o plachého muža. „Broďo bol v tomto fantastický a musím uznať, že bol mnohokrát úspešnejší ako ja,“ napísal Kopecký vo svojich memoároch s názvom Já. No aj tak sa záletný Brodský oženil iba dvakrát.
Prvýkrát si zobral tenistku Bibi Křepelkovú, s ktorou mal syna Marka. Jeho druhou manželkou sa stala vtedajšia najkrajšia československá herečka Jana Brejchová, ktorá mu porodila dcéru Terezu. Manželia boli spolu od roku 1964 celých osemnásť rokov. Potom sa však Brejchová zbláznila do Jaromíra Hanzlíka a opustila ho.
Aj keď to isté urobil aj Brodský veľakrát predtým iným ženám – tesne pred svadbou utiekol od herečky Jiřiny Jiráskovej – manželkin odchod niesol ťažko a do smrti sa s ním nevyrovnal.
Smrť na chalupe
Pred svetom Brodský utekal na svoju starodávnu zrubovú chalupu v malej horskej dedine v blízkosti Českej Lípy, do Slunečnej. Tam, uprostred lesov a lúk žil po svojom. V malom rybníčku choval kapry, chodil na prechádzky a tiež si varil. Častejšie však obedoval v neďalekom hostinci u priateľky Marie Šourkovej. Brodský zbožňoval zemiakové placky, pečené kura a obložené chlebíčky. Keď mu Rómovia z neďalekého Boru chalupu štvrtýkrát vykradli, zaobstaral si pištoľ. „A práve ňou sa i zastrelil,“ spomína Šourková. Herec sa podľa nej panicky bál staroby.
„Často chodil za hercom Miroslavom Horníčkom na jeho chalupu do Kytlice. A keď videl, že jeho Mirek už nemôže sám vôbec nič robiť, že ho opatrujú ako dojča a on už nikoho nespoznáva a o ničom nevie, nechcel tak skončiť. Z toho mal depresie,“ dodáva. Herec sa na svojej chalupe zastrelil 20. apríla 2002. V náručí držal svojho psa Huga.
Dobrý večer, deti!
„Dobrý večer, deti! Dovolíte, som Hajaja.“ Ozvalo sa 2. januára 1961 z rádií po celom Československu. Slová, ktoré vtedy predniesol Vlastimil Brodský svojím nezameniteľným hlasom, počúvalo v jeho podaní niekoľko generácií takmer pätnásť rokov. Rozhlasový škriatok Hajaja, ktorý uspával deti rozprávkami o vodníkovi Čepečkovi alebo pirátovi Kolískovi, ožíval vďaka Brodského hlasu.
