Desiatky ton materiálu a tovaru, ktoré za deväť rokov vyniesol na vlastnom chrbte na najznámejšie tatranské chaty, sa podpísali na jeho zdraví. Štyridsaťročnému chlapovi, ktorý sa živí ako záchranár, odišli kĺby. A tak svoju nosičskú krošňu musel nechať v kúte. Napriek tomu verí, že si ešte sud piva, čaj alebo jedlo, ktoré si potom vychutnávajú návštevníci Vysokých Tatier, na svoje kríže naloží.
Rozhodnutie prestať s nosením pre jedného z najlepších tatranských nosičov prišlo zo dňa na deň. Na horské chaty pritom naplno vynášal tovar viac ako 9 rokov. „Zlomil ma jeden telefonát s ortopédom, ktorý mi pohrozil rôznymi možnými komplikáciami. Pre zničené kĺby mám zákaz nosiť, možno aj natrvalo,“ hovorí známy tatranský nosič, ktorý si svoju krošňu na chrbát naposledy zavesil 18. júna. „Idem telo trošku rozmaznávať, veľa bicyklovať, plávať, minimalizovať to zaťaženie kĺbov,“ vyratúva plány Martin, ktorý je v civilnom povolaní záchranár. Zaťaženie v tomto povolaní zvláda bez problémov. „Je rozdiel, keď máš na sebe 70 kg, ktoré nesieš 2 - 3 hodiny, ako keď máš za pár minút odniesť pacienta,“ dodáva päťnásobný víťaz Sherpa rallye a dvojnásobný víťaz Nosičskej stovky - najťažších nosičských pretekov u nás.
Martin absolvoval známu trasu z Hrebienka na Téryho chatu dlhú približne 6 kilometrov s prevýšením 730 metrov ročne aj 200-krát. Trasu, ktorú bežný turista zvládne za 2,5 hodiny, dokázal na pretekoch so 60 kilami zvládnuť za pol druha hodiny. Práve fakt, že každú vynášku šiel naplno, sa zrejme podpísal pod problémy, pre ktoré sa musel nosenia vzdať. „Ja som doslova behával s tou vynáškou, kým ostatní oddychovali na štandoch, ja som bežal hore, bežal dole, hral som sa s tou krošňou, bola to radosť, stále som sa pripravoval na nejaké preteky,“ hovorí Martin. Všetko zlé je však na niečo dobré, po tom, čo sa ozvalo jeho telo, Martin ubral plyn.
„Keď mi to už až tak nešlo, tak som si to viac užíval. Počas vynášky som zrazu počul vtáčiky, konečne som počul ako hučí vodopád, pozeral som si scenérie, čo som 7 rokov nevnímal, pretože som šiel ako s klapkami na očiach,“ vysvetľuje znovuobjavenú krásu nosenia. Hoci svoju krošňu požičal, plánuje si ju odložiť a stále verí, že ju ešte vytiahne. „Beriem to tak, že si dávam pauzu. Doteraz som sa k telu správal ako k zlej manželke a teraz sa pokúsim to manželstvo zachrániť. Stále verím, že to ešte nejako rozhýbem a k noseniu sa ešte vrátim,“ uzatvára s úsmevom sympatický nosič.
Úspechy Martina Maličkého
- vyštudovaný elektrotechnik, v civilnom povolaní záchranár, najskôr v leteckej, v súčasnosti v pozemnej záchrannej službe.
- s nosením začal v roku 2003.
- 2-krát vyhral Nosičskú stovku.
- 5-krát vyhral Sherpa rallye.
- v roku 2008 zvládol 2,7 km dlhú trať z Hrebienka na Zamkovského chatu s prevýšením 190 metrov a 100 kg nákladom na chrbte za 39 minút a 46 sekúnd, čo bol vtedy nový rekord.