Zvyšovanie daní, odvodov, krátenie druhého dôchodkového piliera... Nielen o týchto opatreniach sa Nový Čas s predsedom vlády rozprával v nezvyčajne uvoľnenej atmosfére. Premiér odložil sako, s redaktormi si sadol do altánku v záhrade Úradu vlády, kde bola pripravená malinovka. Dnes vám prinášame prvú časť rozhovoru, najmä o politike a ekonomike.
Akých bolo tých sto dní v porovnaní so sto dňami vo vašej prvej vláde v roku 2006?
- Ubehlo to tak rýchlo, že si ani neuvedomujem, že to je už sto dní... Bolo to iné ako predtým. Najmä preto, že teraz sme vo vláde sami. Nedá sa to porovnať s hektickosťou prvej vlády v roku 2006, keď sa rozhodnutia prijímali na úrovni predsedov troch strán. Teraz je to plne sústredené na Úrad vlády a parlament. Máme tak viac času na prijímanie rozhodnutí ako vtedy.
Lenže keď ste vo vláde sami, prichádzate o možnosť počuť aj iné názory, ako sú tie vaše. To môže byť nevýhoda.
- Hovorievam s nadsadením, že keď sa pozriem na vláde doľava alebo doprava, stále tam vidím iba tých istých ľudí – sedí tam buď Kaliňák, alebo Kažimír. Pokiaľ ide o oponentúru, na to sme vytvorili Radu solidarity a rozvoja, ktorá nám má v istej miere nastavovať zrkadlo. Hoci to zrkadlo by nám mala nastavovať najmä opozícia, ktorá by mala ponúkať nejaké alternatívy. Toho však zatiaľ nebola schopná... Na Úrade vlády mám vytvorený tím poradcov, ktorý mi oponuje všetky vládne materiály. Vždy, keď idem na rokovanie vlády, mám ku každému materiálu stanovisko, ktoré mi vypracovali moji ľudia. Mám tam alternatívne riešenia, ale niekedy aj odporúčanie, aby sa v rokovaní o materiáli ďalej nepokračovalo. Nie je však v mojej povahe zneužívať pozíciu, ktorú mám či už v Smere, alebo vo vláde. Aj vtedy, keď by som mohol povedať - nie, bude to takto - snažím sa radšej rokovať. Stále platí – keď ideš hore, buď slušný k ľuďom, lebo ich budeš stretávať, keď pôjdeš dole.
Tiež sa hovorí, že hore je človek sám...
- Nemám tento pocit. Myslím, že Smer je natoľko konsolidovaná partia, že sa nemusím cítiť sám. Skôr začínam pociťovať, že 20 rokov v politike je už dosť veľa...
Spomínali ste Kaliňáka, Kažimíra, pridajme Počiatka... Podľa čoho si vyberáte najbližších spolupracovníkov?
- Robo Kaliňák je spolu so mnou zakladajúcim členom Smeru. Toho prax preskúšala nielen ako ministra, ale aj ako opozičného politika. Peter Kažimír je človek so silným sociálnym cítením a dnes je z neho veľmi zdatný minister financií. A Ján Počiatek je zdatný manažér, možno svojský svojím spôsobom života, ale šikovný.
Hlavnou agendou vašej vlády je riešenie krízy, ktorej čelí celá Európa. Netajíte, že od ľudí chcete získať čo najviac peňazí do štátnej kasy. Milionársku daň by ľudia možno ešte ako-tak pochopili, vy však zvyšujete aj výšku odvodov. Štát tak zoberie viac ľuďom, ktorí zarábajú už 1 200 €, a tí určite nie sú boháči. Prečo teda aj oni majú na nový systém doplatiť?
- Pravda je, že viac ako 1 200 € zarába na Slovensku iba 12 % ľudí. Rozhodnutia, ktoré prijímame, sa teda dotknú iba ľudí, ktorí majú na slovenské pomery vyššie príjmy. Hovorím o slovenských pomeroch, jasné, že v EÚ nie je príjem 1 200 € nejaký veľký. Pritom aj pre tých, ktorí zarábajú 1 200 €, je zvýšenie odvodov o 30 centov. Tí, ktorí zarábajú 2 000 či 3 000 € zaplatia, samozrejme, o niečo viac. Ale teda inak povedané, 88 % ľudí sa nedotkne žiadne rozhodnutie, ktoré sme prijali v daňovej či odvodovej oblasti. Veľmi sme si dali záležať, aby sme sa nedotkli ľudí s nízkymi a so strednými príjmami. Preto nemám pocit, že by sme niekomu ubližovali. Naopak, plníme to, čo sme tvrdili pred voľbami. To je solidarita.
Ľudia možno chápu, že v čase krízy sa musia uskromniť a musia pomôcť štátu, ale, aj vo svetle predchádzajúcich skúseností, sa obávajú, aby sa vyzbierané peniaze iba tak „neprežrali“. Aby sa skrátka jedným nezobralo s tým, že sa dá druhým....
- Pri konsolidácii verejných financií nejde o prerozdeľovanie peňazí, ale o znižovanie deficitu. Peniaze, ktoré vyzbierame, nedáme niekomu druhému. Tento rok musíme dosiahnuť deficit 4,6 % a na budúci rok sa musíme dostať pod 3 %. Postupne sa musíme približovať k vyrovnanému rozpočtu – každý rok potom budeme deficit znižovať o pol percenta.
Je to reálne? Veď viaceré krajiny eurozóny mali problémy aj s tými troma percentami, ktoré si dohodli pred x rokmi.
- Samozrejme, niektoré krajiny s tým majú problémy, ale je tu ochota tento záväzok dodržať. Bez toho to nejde, ak chceme mať spoločnú menu, musíme mať rovnaké pravidlá pre všetkých. Nemôže niekto šetriť a druhý sa zadlžovať.
Čiže nás čakajú roky šetrenia a zaplatia to ľudia, ktorí viac zarábajú. Je to tak?
- Otázka znie: Máme inú alternatívu k tomu, čo sa dnes deje? Nie. Aj keby sa EÚ rozdvojila a vznikla nejaká dvojkoľajová únia, my sa musíme dostať medzi krajiny, ktoré sú silné. Nechceme zostať na periférii... Slovensko teraz bojuje o svoje miesto v Európe. Šetrenie nikoho neteší, ale krajina to potrebuje.
Zatiaľ však počujeme iba o tom, ako chcete dostať viac peňazí od ľudí. Kde chce šetriť štát?
- Napríklad chceme urobiť zásadné zmeny v miestnej štátnej správe. Všetky tie špecializované úrady chceme zastrešiť jedným na okresnej úrovni. Napríklad z obvodného úradu životného prostredia sa stane iba odbor na všeobecnom obvodnom úrade. Nepôjde primárne o prepúšťanie, veľké peniaze sa ušetria na nehnuteľnostiach či prevádzke. Podľa predbežných odhadov pôjde okolo 700 miliónov eur a 0,7 % HDP.
Mnohých zneistilo aj to, že zase idete meniť druhý dôchodkový pilier. Ten sa vlastne mení podľa toho, ako sa menia vlády. Pritom si tam ľudia sporia peniaze na svoje dôchodky. Prečo sa nenechá druhý pilier tak, ako bol nastavený, aby sa ľudia nemuseli báť o svoje peniaze?
- Táto otázka mala padnúť vtedy, keď sa druhý pilier zavádzal. Prečo vláda Mikuláša Dzurindu vtedy nehovorila s nikým o tom, že ide vytvárať druhý pilier? Nemal absolútne žiadnu podporu opozície. Ak sa zavádza takáto zásadná zmena, je dôležitá súhra opozície a vlády. Lebo potom, keď sa zmenia pomery – opozícia ide do vlády a vláda do opozície – nie je tendencia meniť rozhodnutia. Navyše, pôvodný pomer prerozdelenia odvodov mal byť 14:4 percentám v prospech Sociálnej poisťovne, na vláde to však zmenili na 9:9. Od toho okamihu bol druhý pilier finančne neudržateľný. Tým, že 9 % odchádza zo Sociálnej poisťovne do druhého piliera, chýbajú peniaze na vyplácanie dôchodkov. Štát si tak musí na dôchodky ročne požičiavať miliardu eur.
Majú ľudia šancu dočkať sa zodpovedajúceho dôchodku?
- Máme modely, ktoré potvrdzujú, že ak by ste išli napríklad o 10 rokov do dôchodku, tak keď sa zráta váš dôchodok z druhého piliera a zo Sociálnej poisťovne, bude nižší, ako keby ste boli iba v Sociálnej poisťovni. Na čo je to teda dobré? Navyše, dôchodkové správcovské spoločnosti vám zarábajú menej, ako je inflácia. Jednoducho povedané, vklady ľudí v druhom pilieri sa znehodnocujú. Sociálna poisťovňa vám dôchodky pravidelne valorizuje. Žiadna krajina nemá takto nastavený druhý pilier – Poliaci dávajú 2,5 %, Česi 3 %. My, teraz po novom, budeme dávať 4 plus 2 %, čo bude aj tak najviac v celom európskom regióne.
Okrem ľudí, ktorí si vážia prácu a prišli o ňu, sú na Slovensku aj státisíce dlhodobo nezamestnaných, ktorí si zvykli, že od štátu dostávajú peniaze zadarmo. Nie je načase to zmeniť?
- Už teraz sú mechanizmy, ako viazať vyplácanie sociálnych dávok na splnenie nejakých povinností. My vo vláde teraz vážne diskutujeme o možnosti prepojenia priestupkovej zodpovednosti a vyplácania sociálnych dávok. Priestupky sú najčastejšie páchané porušenia zákonov, ale nemáme ich ako postihovať. Napríklad keď niekto v noci vyrušuje susedov, alebo vypíli bez povolenia strom, tak dostane najčastejšie iba pokutu. Ale čo ak nemá na jej zaplatenie a tak sa mu nič nestane? Poďme teda uvažovať o tom, že sociálne dávky sa budú vyplácať podľa toho, či ich prijímateľ pácha, alebo nepácha priestupok.
Nemožno sa zbaviť pocitu, že dnes sa iba hasia problémy. Že vláda, a nielen tá vaša, sa snaží, aby ľuďom bolo aspoň tak, ako je im teraz. Akoby nikto nemal odvahu ľuďom ponúknuť, že sa budú mať lepšie. Prečo chýba taká vízia?
- Slovensko bude jedna z mála krajín, ktoré sa budú tešiť hospodárskemu rastu, za predpokladu, že sa nestane nič nepredvídateľné, ako je napríklad bankrot Grécka či Talianska. Slovensko je z pohľadu miezd a podmienok zaujímavou krajinou na investovanie a podnikanie. Určite budeme rozmýšľať aj o investičných stimuloch.
Lenže zvýšili ste dane a to môže investorov odplašiť.
- V Nemecku sú 30 % dane, v niektorých štátoch sú dane z príjmov fyzických osôb na úrovni vyše 40 %. Slovensko je doslova rajom pre podnikateľov.
Tvrdíte teda, že po štyroch rokoch vášho vládnutia sa ľudia budú mať lepšie?
- Ak nebude faktor, ktorý by nám zlomil väzy, ako napríklad Grécko, tak najmä ľudia s nízkymi príjmami si budú môcť povedať, že je to trocha lepšie, ako to bolo. Teraz je našou úlohou zachrániť ľuďom to, čo majú.
