Talianske úrady teraz zisťujú, či bude amfiteáter potrebovať neodkladnú opravu. Odborníci si podľa riaditeľky monumentu Roselly Reaovej náklonu po prvý raz všimli asi pred rokom a posledných niekoľko mesiacov pamiatku starostlivo sledujú.
Reaová požiadala vedcov z univerzity La Sapienza v Ríme a z geologického inštitútu IGAG, aby problém nakláňajúceho sa Kolosea preštudovali a do roka predložili závery. Testy, ktoré sa už začali, majú ukázať, či za zmeny statiky nemôže rušná doprava v blízkosti tejto 2000 rokov starej pamiatky.
Profesor Giorgo Monti z univerzity La Sapienza sa domnieva, že za náklonom môže byť puklina v základoch amfiteátru. „Betónová doska, na ktorej Koloseum stojí, vyzerá ako 13 metrov hrubá elipsovitá šiška a môže mať v sebe prasklinu,“ povedal Monti.
Pokiaľ sa tieto obavy potvrdia, bude nutný zásah podobný tomu, aký odborníci urobili na Šikmej veže v Pise. Tá bola v roku 2001 po viac než desiatich rokoch znova otvorená potom, čo ju zásah inžinierov zachránil pred zrútením.
Amfiteáter vybudovaný z iniciatívy rímskeho cisára Vespasiana v prvom storočí nášho letopočtu slúžil ako aréna pre hry, zápasy gladiátorov a zvierat. Po zákaze hier v piatom storočí zostalo opustené, neskôr bolo poškodené zemetraseniami i svojvoľným rozoberaním zo strany obyvateľov Ríma. Na zozname svetového dedičstva UNESCO je od roku 1980.
