Obaja uchádzači poskytli Novému Času krátko pred voľbou v parlamente posledné rozhovory. V nich opísali vlastné pocity pred hlasovaním, ale aj to, aké veľké je ich odhodlanie riadiť verejnoprávny „telerozhlas".Jaroslav Rezník: Svoje ciele som vedel naplniť
Nikdy ste nepracovali v televíznom biznise. RTVS je v súčasnosti v katastrofálnom stave. Myslíte, že ju dokáže zachrániť niekto, kto v televízii nikdy nepracoval?
- Takmer dvadsať rokov pracujem v oblasti verejnoprávnych médií, päť rokov som riadil rozhlas v Košiciach, osem rokov celý rozhlas, päť rokov riadim
TASR. RTVS nie je v katastrofálnom stave, v zlom stave je nastavenie jej televíznej programovej služby, a k programu mám mimoriadne blízko. To, že som neriadil priamo televíziu, vnímam v tejto chvíli práve naopak - ako výhodu, nie nevýhodu.
Riaditeľa volí parlament. Ako chcete zvládať následné politické tlaky? Nedávno ste navyše priznali tykanie so samotným premiérom Ficom.
- Nie je zásadný rozdiel medzi voľbou v Rade RTVS a poslancami parlamentu, veď aj Radu RTVS volí parlament. Politické tlaky, o ktorých sa často hovorí, sú dnes viac ilúziou ako realitou. Tykám si s mnohými politikmi, nikdy som sa tým nechválil a ani som to netajil, takže som nemusel nič priznávať.
Nepripadajú vám vaše projekty ako „sľubotechny“? Každý riaditeľ doteraz vždy len sľuboval a výsledkom je RTVS v hrozivom stave, ktorú nepozerajú diváci.
- Naopak, moja ponuka preformátovania televíznych okruhov vychádza z hĺbkovej analýzy súčasného stavu a ponúka reálne východisko. Vážnym ohrozením existencie STV bude tvrdohlavé zotrvávanie pri existujúcich formátoch. Je zrejmé, že takto nastavenú televíziu dnešní diváci odmietajú. Ja ako riaditeľ som svoje zámery v smerovaní mnou riadenej inštitúcie vždy dokázal zrealizovať.
Pred dvoma rokmi ste pri voľbe v parlamente na rovnakú pozíciu získali jeden hlas. Stojí vám tento stres za to zopakovať si to?
- Môj projekt o ďalšom vývine verejnoprávneho priestoru vnímam ako logické pokračovanie mojej doterajšej profesionálnej orientácie. Pracujem v tomto segmente, vnímam jeho možné ohrozenia a chcem, aby bol úspešný. V tých krajinách Európy, kde sú verejnoprávni vysielatelia v postavení národnej kultúrnej inštitúcie, tam, kde presadzujú hodnotovú orientáciu vysielania oproti povrchnosti, tam sú uznávaní a rešpektovaní. Za presadzovanie týchto princípov treba vystupovať aj verejne. To predsa nie je o strese.
Aký je váš názor na koncesie? Z vášho pôsobenia v rozhlase nie je stále zabudnutá kauza BSP, kde firma vymáhala poplatky aj od ľudí, ktorí koncesie zaplatili.
- Koncesie sú základným finančným zdrojom financovania verejnoprávnych médií vo väčšine krajín Európy, ale legitímny je aj model priameho financovania cez percento z HDP. Osobne sa domnievam, že koncesionárske poplatky sú nezávislejší zdroj príjmov. Ku kauze, ktorú spomínate, v prvom rade treba povedať, že nemôžu donekonečna poctiví doplácať na nepoctivých. Podarilo sa vymôcť takmer 80 percent toho, na čo mal rozhlas zákonný nárok. A k tomu, čo sa dialo s týmto procesom po skončení môjho mandátu v Slovenskom rozhlase, kto všetko sa ho bezohľadne pokúsil využiť vo svoj prospech, k tomu sa už nemá zmysel vracať.
Čo myslíte, hypoteticky, že bude najväčší kostlivec v skrini po vašom nástupe?
- Pravdepodobne zdecimovaná profesijná hrdosť zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska. To je najväčší kostlivec, ktorého spoločne so zamestnancami RTVS rýchlo zahrabeme hlboko pod zem. A k zmluvám, na ktoré narážate - ja som nikdy nepotreboval a nemám v povahe zvýrazňovať vlastné ego hlasným vykrikovaním o chybách iných. Treba si naštudovať a preveriť všetky živé zmluvy, stav pohľadávok a záväzkov. A to každému manažmentu vyplýva zo zákona.
Na otázku, kto je váš najväčší súper, ste sa nedávno vyjadrili, že neviete. Už ste si to premysleli?
- Čas. Nad tým ešte nikto nevyhral. Ale práve on nás učí výhry i prehry vnímať ako normálnu súčasť života.
Václav Mika: Vždy som zvládol politické tlaky
Viac ako rok ste mimo mediálnej sféry. Trúfate si opäť naskočiť do kolotoča? Nebojíte sa, že ste už tak trocha mimo?
- V žiadnom prípade sa nebojím. S mediálnym prostredím som kontakt nikdy nestratil. Mám stále väzby na Asociáciu súkromných rozhlasových a televíznych staníc, kde som zostal čestným členom prezídia a ľudia z mediálneho prostredia predstavujú stále majoritnú časť mojich pracovných, ale i osobných vzťahov.
Riaditeľa volí parlament. Ako chcete zvládať následné politické tlaky? Nedávno ste navyše priznali tykanie s ministrom kultúry Maďaričom.
- Táto otázka je veľmi frekventovaná, ale zo svojej mediálnej praxe musím povedať, že aj dosť preceňovaná. Médiá, ktoré som viedol, tzv. politické „tlaky“ vždy so cťou zvládli. V prípade STV ide navyše o iný rozmer. Televízne spravodajstvo nemá takú mediálnu výkonnosť a kredibilitu, aby o priazeň v STV politici bojovali, alebo sa o ňu usilovali. Cieľom je túto kredibilitu získať, a tá sa potvrdzuje aj parametrami nestrannosti, vyváženosti a objektivity. Nastavenie takýchto vnútorných princípov spravodajstva je jedným z fundamentov verejnoprávnosti v médiách. A pokiaľ ide o pána ministra Maďariča, je pravda, že si s ním tykám, a to prirodzene, lebo ide o človeka z tvorivého prostredia a bývalého kolegu z televízie.
Nepripadajú vám vaše projekty ako „sľubotechny“? Každý riaditeľ doteraz vždy len sľuboval, a výsledkom je RTVS v hrozivom stave, ktorú nepozerajú diváci.
- Súhlasím. Robil som si dlhodobý prehľad projektov uchádzačov o tento post a dospel som k podobnému záveru. S cieľom zapáčiť sa pred Radou alebo výborom parlamentu padli naozaj rôzne návrhy a sľuby, ktoré vôbec nekorešpondujú s realitou. Vo svojom projekte som sa vyvaroval postupu prezentovať „zázračné“ riešenia. Dôsledne zastávam stratégiu stanovenia cieľov, ktoré sú merateľné a dosiahnuteľné v určitom časovom horizonte. Navyše, každú inštitúciu možno riadiť iba znútra, poznajúc všetky atribúty jej fungovania, čo v prípade RTVS predstavujú najmä tvorivé, ľudské, finančné, kapacitné a technologické zdroje a, prirodzene, aj podmienky na mediálnom trhu. Týmto postupom sa vyhneme doposiaľ osvedčenému scenáru: prísť do inštitúcie, aspoň pol roka neveriacky gúľať očami a uplatniť jedinú účinnú stratégiu - všetky problémy zvaliť na predchodcu...
Vyšli ste z komerčnej Markízy. Nie je podľa vás na mieste obava, že sa z RTVS poľahky stane druhá Markíza?
- Ak by sa Slovenská televízia „poľahky“ priblížila sledovanosťou k Markíze, neprotestujem. Ale hodnotovo sú verejnoprávne médiá najmä o iných parametroch. Zvýšiť mediálnu výkonnosť a získať si diváka je legitímna ambícia aj v prípade verejnoprávnej televízie, ale v zásade s iným obsahom programu, s osobitou kvalitou, hodnotou a originalitou.
Aký je váš názor na koncesie? Mnoho ľudí má pocit, že musia platiť za niečo, čo ani nesledujú.
- Koncesie sú legitímnym zdrojom financovania verejnoprávnych médií vo väčšine európskych krajín. Aj u nás by diskusia a pochybnosti o tomto inštitúte platby neboli takou témou, ak by rozhlas a televízia mali bližšie k poslucháčovi a divákovi, reflektovali ich potreby i očakávania a dôsledne si plnili funkciu služby verejnosti. V takýto vývoj by som chcel pri svojej misii veriť.
Čo myslíte, hypoteticky, že bude najväčší kostlivec v skrini po vašom nástupe?
- Nechajme kostlivca kostlivcom... Uvedomujem si vážnosť situácie a som si vedomý aj rizík. Okrem štandardných manažérskych postupov ako získať všetky procesy v inštitúcii pod kontrolu, za najťažšie považujem získať si ľudí a ich nevyhnutné zapojenie do realizácie vízie a nových cieľov.
V poslednom rozhovore ste ako najväčšieho protivníka o post spomenuli pána Rezníka. Máte strach?
- (smiech) Strach rozhodne nemám. Som len realista, ktorý nepodceňuje súperov ani konkurenciu. A ani ich odhodlanie a metódy...
