Kostol sv. Juraja je spolu s celým historickým centrom súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie Spišská Sobota. Kostol, ktorý si počas svojej návštevy Slovenska pozrela aj britská kráľovná Alžbeta II., láka predovšetkým kvôli hlavnému oltáru z dielne Majstra Pavla z Levoče.
O tom, že veža má o jedinečnosť navyše, existuje aj reálny dôkaz. „Sklon je dosť evidentný, tak sme to s tamojším farárom premerali. Zistili sme, že to odchýlenie je dosť veľké, vo výške 22 metrov je to na severnej hrane 69 cm,“ prezradil autor knihy Prechádzky starým Popradom, spisovateľ Mikuláš Argalács.O dôvodoch vychýlenia veže panujú rôzne dohady, spomína sa zemetrasenie, dokonca aj požiare, no podľa Argalácsa je dosť možné, že majstri jednoducho do výšky 22 metrov stavali vežu nakrivo.
„Ak by sa majster nebol zbadal, tak odklon od osi by bol na jednej hrane až 1,2 metra, ale zbadal sa vo výške asi 22 metrov a vtedy to vyrovnal,“ odhaduje dianie pri stavbe Argalács.
Veža v Pise
Najznámejšia pamiatka tohto talianskeho mesta. Stavba veže začala pod vedením architekta Bonanna Pisana v roku 1174. Keď stavba dosiahla tretie poschodie a výšku 11 metrov, prstencová základňa sa naklonila na stranu približne o 15 cm. Staviteľ sa snažil vyrovnať sklon, ale nepodarilo sa mu to. Z obavy, aby stavba nespadla, rozhodol sa nepokračovať. Sklon veže sa stáročiami zväčšoval a na konci 20. storočia už bol 4,5 metra.
