Hovorí sa im prepareri. Niektorí to robia preto, lebo očakávajú ekologickú katastrofu, iní sa boja ekonomického kolapsu, teroristických útokov alebo pandémie. Preparerské hnutie sa však čoraz častejšie ozýva aj v Európe. Ako a prečo sa chystať na katastrofu? Nazrite do sveta preparerov s analytikom globálnych trendov Jurajom Mesíkom.
Kto je to preparer
Názov je z anglického slova prepare. Človek pripravujúci sa na radikálnu zmenu životných podmienok. Prepareri sa snažia o sebestačnosť. Neráta sa s pomocou štátu alebo systému. O skúsenosti sa delia aj na stránke www.survivor.sk. Radšej ako o „konci sveta“ hovoria o TEOTWAKI (the end of the world as we know it - koniec sveta, ako ho poznáme).
Preparerské pravidlá
- Ujasnite si, aké zmeny očakávate!
- Rozhodnite sa, ako dlho chcete prežiť!
- Začnite sa pripravovať! Lepšie neskoro ako nikdy!
- Postarajte sa o príbytok, vodu, jedlo a bezpečie!
- Ak ste spokojní so svojou prípravou, stačí to!
- Neexistuje záruka, že zmena príde, ani že ju prežijete!
Juraj Mesík
Zaoberá sa problematikou ropného zlomu, ekologickými otázkami a globálnymi trendmi. „Minimálne 40 rokov sa objavuje vecná, racionálna argumentácia o scenároch budúcnosti. Hovoriť o konci sveta je, samozrejme, nadsázka. No čakajú nás rôzne krízové situácie. Niektoré môžu byť fatálne.“
Čo by ste urobili? Predstavte si, že skolabuje finančný systém a peniaze sú vám nanič. Alebo že nebude benzín a zlyhá zásobovanie. Čo ak príde prírodná katastrofa, vypadne elektrina alebo ak sa pitná voda kontaminuje pri útoku? A čo ak to všetko bude trvať veľmi dlho?
Dôvody na obavy
„Stačí, aby sa narušila jedna časť systému. Príčinou kolapsu môže byť neudržateľný spôsob života, nárast populácie, klimatická zmena, nedostatok potravín, kolaps finančného systému...,“ hovorí Juraj Mesík, ktorý na Fakulte sociálnych a ekonomických štúdií vyučuje predmet globálne výzvy a venuje sa ekológii.
Jeho samotného najviac znepokojujú posledné štúdie o rýchlosti klimatických zmien. Už teraz má otepľovanie desivé dôsledky. „Letné vlny horúčav spôsobujú nárast cien potravín. No a je historicky podchytené, že vždy keď sa zdvihne cena potravín, je zasiate na nejaký konflikt.“ Podľa Mesíkových slov je na tom stredná a severná Európa v porovnaní s arabskými a juhoeurópskymi krajinami zatiaľ relatívne dobre. No hoci sme potravinovo sebestační, zdražovanie a rôzne globálne problémy sa týkajú aj nás.
„V našich podmienkach by mohla byť stabilná elektrina. Môžeme však prísť o dodávky plynu. Pre ten prípad si treba premyslieť alternatívny spôsob kúrenia. Potraviny a lieky môžu byť v budúcnosti tiež zraniteľné,“ hovorí.
Krátkodobé výpadky?
Zásoby na horšie časy si vytvárali už naši prarodičia a aj malé deti sa v skautských oddieloch či táboroch učia, ako prežiť. Mnohí dospelí si však pri pohľade na preparerov ťukajú na čelo. Skutočné preparerstvo poznajú milióny Američanov. „Vo Washingtone som videl pred tropickými búrkami doslova vybielené obchody. Lenže hurikán príde a odíde. Tu ešte nešlo o život, len o zabezpečenie komfortu,“ rozpráva Mesík. Po systémovom kolapse môže obnovenie normálneho života trvať dni, týždne, ale aj roky. Možno však bude zmena nevratná. „Sú ľudia, ktorí si myslia, že môže prísť k dočasným výpadkom. Preto je dobré mať aspoň malé zásoby. Iní očakávajú kompletný apokalyptický scenár. Tí sa usilujú o úplnú sebestačnosť,“ ozrejmuje.
Ležérne prípravy
On sám patrí medzi „ležérnych“ preparerov. Žije normálnym životom v rodinnom dome v Bratislave. „Máme vlastnú studňu, sudy na zavlažovanie, malý solárny panel a čerpadlo, skleník. Strojnásobil som obrobenú plochu záhrady, vysadil nové ovocné stromy. Prvý rok chovám zajace a okrem klasických plodín pestujem paulovniu. Tento zvláštny strom je nenáročný na vodu a je schopný sa adaptovať na horúcu klímu. Listy sú pre zajace jedlé, drevo je ľahké, ale veľmi kvalitné,“ hovorí Mesík. Zatiaľ len zisťuje, čo v záhradke rastie najlepšie. Naplno by sa preparerstvu začal venovať asi až keby išlo do tuhého. Pre svoju päťčlennú rodinu má zásoby na pár mesiacov. „Sám som kedysi patril k ľuďom, čo nemali žiadne zásoby. Ak príde ku kolapsu, takíto ľudia pocítia hlad v priebehu niekoľkých dní. Je lepšie mať poistku.“ Ak kríza nenastane, zásobovanie potravinami je aspoň dobrý spôsob sporenia.
Ako robiť zásoby
Moderné hospodárstvo má len minimálne rezervy a takmer nič nevyrába na sklad. „Nikto nevie povedať, ako efektívne by štát fungoval v prípade krízy, či by zabezpečil aspoň chlieb,“ upozorňuje Mesík. Špeciálne nástroje na prežitie sú však také drahé, že sú len pre bohatých. „Napríklad high-tech fľaša na čistenie bažinatej vody stojí 150 eur. Ak dáte vodu do obyčajnej plastovej fľašky a necháte ju deň stáť na slnku na streche, ultrafialové žiarenie zničí 95% baktérií.“ Prepareri vedia záchranné sety za stovky eur jednoducho nahradiť. Juraj Mesík tvrdí, že zásoby si môže dovoliť skoro každý a miesto sa vždy nájde – pod posteľou, v skrini, špajze, komore či na chate.
10 rád, ako prežiť
- Premyslite si evakuačný plán a vytvorte si bezpečné miesto (pivnica, chata..), kde sa môže schovať a nazhromaždiť dostatok zásob. Dohodnite si s rodinou miesto stretnutia pre prípad krízovej situácie.
- Zásobte sa jedlom - mäsovými konzervami, salkami, strukovinami, olejom, zrnom (múka navlhne), cukrom, soľou, tvrdými bezvaječnými cestovinami, ryžou (dlhšie vydrží v sklenených nádobách alebo plastových fľašiach), ovocím, kakaom, kávou a inými potravinami, ktoré si chcete dopriať. Alkohol a cigarety môžu byť v prípade krízy cenným výmenným prostriedkom. Denný balíček by mal mať 1500 - 2500 kalórií.
Na mesiac núdzového stravovania budete pre osobu potrebovať približne 11 kg obilia a zemiakov, 28 litrov vody, 28 konzerv strukovín, 7 konzerv salka, 2,8 litra tuku, 2,5 kg cukru, 16 vajec, 6 pohárov ovocia, 7 konzerv mäsa. - Dlhodobou stratégiou je chov domácich zvierat, sliepok, pestovanie ovocia a zeleniny. Venujte sa permakultúre, hľadajte núdzové riešenia (pestovať zeleninu môžete aj v interiéri a v meste).
- Preskúmajte zdroje vody. Ideálnym riešením je vlastná studňa. Zadovážte si ručnú pumpu. Do zásob si môžete odložiť aj balenú vodu. Do sudov zachytávajte dažďovú vodu. Zaobstarajte si dezinfekčné tablety a filtre.
- V zásobách by nemali chýbať zippo zapaľovač, baterky, varič, zápalky, sviečky, spacák, deky, žiletky, rybársky vlasec, nožík, kanister benzínu, hodinky, LED lampa, laná, lupa a kompas.
- Porozmýšľajte nad alternatívnym spôsobom vykurovania. Nainštalujte solárne panely alebo fotovoltaický systém. Vytvorte si zásoby dreva.
- Nezabudnite na náplaste, obväzy a zásoby liekov. Zaočkujte sa proti infekčným chorobám, dajte si opraviť zuby.
- Naučte sa rozpoznávať stopy zvierat, zakladať oheň a viazať pevný uzol. Naučte sa piecť chlieb, spoznávať jedlé plody v prírode.
- Vytvárajte komunity a koalície s ľuďmi, ktorí ovládajú niečo iné (jeden elektrikár, druhý farmár). Naučte sa ovládať nejaké remeslo.
- Vyskúšajte si fungovanie na nečisto, napr. cez najbližší víkend alebo v usadlosti.
Dobrý biznis?
Niektorí bohatí ľudia si v USA nechávajú špeciálnymi firmami stavať bunkre vysoko v horách alebo v podzemí. Trojizbový komplex s kuchyňou, izbami, kúpeľňou a septikom môže stáť až 400 000 eur. V takomto domčeku však máte vzduch, samostatnú vnútornú studňu a sklad potravín na šesť mesiacov. Bezpečnosť zaručia špeciálne oceľové dvere a dva východy. Ak by vám to nestačilo, môžete si priplatiť ešte kurz, ako prežiť v bunkri a ako sa zaradiť do spoločnosti po vyjdení z bunkru.
