Veľké porovnanie priemerných platov: Slovák zarobí 7x menej ako Švajčiar

Nechytáme sa ani na našich západných susedov. Najhoršie na tom je, že aj priemerných 786 € zostáva pre dve tretiny zamestnaných nereálnych.

V porovnaní s ostatnými krajinami naše priemerné platy za veľa nestoja. Predbehli nás aj naši západní susedia. Aj Česi však môžu o vyše 5-tisícovom plate Švajčiarov len snívať. Podľa jednej metodiky zarobil vlani v hrubom priemerný Slovák 786 €, podľa inej 855 €. Realita je však úplne iná. Aj takéto v porovnaní s inými krajinami nízke mzdy väčšina zo Slovákov na výplatných páskach nevidí. ,,Pravda je však taká, že na úroveň priemernej mzdy si vlani nesiahlo vyše dvoch tretín zamestnaných. A hrubá mzda nižšia ako 400 € bola realitou každého ôsmeho Slováka zamestnaného na plný pracovný úväzok,“ zhodnotila Eva Sadovská, analytička Poštovej banky. Aj keď v tabuľke krajín sme až pri konci s výškou platov, určitým potešením pre nás môže byť hádam len to, že naše priemerné mzdy sú o nejaké to euro vyššie ako v susednom Maďarsku či Poľsku.

Životnú úroveň ovplyvňujú aj dane

Priemerný hrubý plat však nie je jediná vec, ktorá ovplyvňuje životnú úroveň. V každej krajine sú iné ceny a dane. V absolútnej hodnote je švajčiarska mzda 12,2-krát vyššia ako v Mexiku, v kúpnej sile je to však len 4,7-krát. V krajinách s najvyššími mzdami sú totiž aj vysoké životné náklady. Navyše na starom kontinente je vyššie zdaňovanie miezd ako v mimoeurópskych krajinách. Z čistej mzdy by tak bol rozdiel nižší. Ideálne by tak bolo zarábať priemerný švajčiarsky plat, zdaniť ho v Čile a utrácať v Mexiku.

Slovák si kúpi menej

- Hoci sú ceny u nás nižšie ako vo väčšine krajín únie, rozdiely medzi platmi Slovákov a väčšiny Európanov sú ešte viditeľnejšie. Inak povedané, Slováci si zo svojich platov môžu dovoliť kúpiť menej tovaru a služieb ako obyvatelia viacerých európskych ekonomík. Z tohto pohľadu môže byť frflanie našincov kvôli cenám v obchodoch celkom opodstatnené. Navyše, kým v únii je nezamestnaný jeden z desiatich ekonomicky aktívnych obyvateľov, tak u nás je to každý siedmy Slovák.

Zamestnávatelia často neplatia ani to, čo musia

- Jedným z častých porušení Zákonníka práce je nedodržiavanie § 120 (minimálne mzdové nároky), čo znamená, že zamestnávatelia neposkytujú zamestnancom mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. V I. polroku 2012 na základe podnetov bolo zistených 190 porušení § 120 Zákonníka práce (Minimálne mzdové nároky). Minimálny mzdový nárok neznamená automaticky minimálnu mzdu. Zamestnávateľ je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe Zákonníka práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

Minimálne mzdové nároky

Čo znamenajú jednotlivé náročnosti:

1. stupeň: pomocné, prípravné práce podľa presne daných pokynov

2. stupeň: ucelené obslužné práce s prípadnou hmotnou zodpovednosťou

3. stupeň: rôzne odborné agendy, tvorivé remeslá, duševná námaha, zodpovednosť za iných

4. stupeň: čiastočné koncepčné a metodické práce, zodpovednosť za životy a zdravie iných

5. špecializované systémové, koncepčné a tvorivé práce, riadenie

6. stupeň: riešenie úloh neobvyklým spôsobom, riadenie, koordinácia

Priemerná hrubá mzda v krajinách