V sedle sedí Filip Graňo (14), ktorý sa westernovému jazdeniu venuje už piaty rok. Tento chlapček s Downovým syndrómom sa na konskom chrbte cíti ako ryba vo vode a nestratí sa ani medzi zdravými jazdcami.
Filip prvýkrát ležal na konskom chrbte, keď mal iba niekoľko mesiacov. Jeho otec Feri, bývalý profesionálny jazdec na klusákoch, totiž pozná blahodarné účinky hipoterapie. Podľa odborníkov kôň uvoľní svalstvo pacienta, pohyby zvieraťa však pôsobia aj na ľudské zmysly. „Uznávaný psychiater a veľký propagátor westernového jazdenia Karol Hollý Filipa sledoval a jedného dňa s úsmevom oznámil, že pre nás sa hipoterapia skončila. Filip má podľa neho obrovský talent, ktorý treba rozvíjať,“ tvrdí Feri Graňo. Odvtedy rodina tohto marketingového manažéra, vyštudovaného zverolekára, moderátora basketbalových zápasov Levíc a westernových pretekov, venuje takmer všetok voľný čas koňom a práci okolo zvierat.
Na pozemku staršieho rodinného domu v Santovke (okres Levice) stoja stajne, vedľa sa rozkladá plocha na jazdenie. Filip má za sebou už niekoľko pretekov, pričom jeho izbu zdobí stále viac pohárov a trofejí. Prvé súťaže však majú za sebou aj ďalšie deti, ktoré postihol podobný osud ako Filipa. „Úplne sa zmenil. Chodil aj na futbal či karate, ale kone ho dostali. Keď skončí jednu jazdu, už netrpezlivo čaká na ďalší tréning,“ pochvaľuje si otec Aďa, Filipovho spolužiaka s Downovým syndrómom.
Vzácna Sarah
Jazdu na koňoch si skúšajú aj iné deti, malý autista Ivo prišiel iba štvrtýkrát. „Je to neuveriteľné. Kôň má na chlapca nesmierne silný vplyv. Po tréningu si Ivo išiel sám ľahnúť, pokojne pred spaním dopil mlieko. To sa predtým stalo iba zriedka,“ nadšene hovorí matka malého autistu. Kone uchvátili nielen deti, ale aj všetkých rodičov. Na jazdu sa pripravuje Aďo, jeho otec vo westernovom klobúku zatiaľ kontroluje sedlo a pomáha pri kropení prašnej zeminy vodou.
Areálom znejú veselé tóny country, v jemnom vánku šumia listy starého duba a všetci zúčastnení sú spokojní. Deti sa striedajú na dvadsaťjedenročnej kobyle Sarah. Na tohto pokojného a dobráckeho koňa nedá nikto na ranči dopustiť. Sarah už chceli kúpiť viacerí záujemcovia, ponúkali zaujímavé finančné sumy, no jej povaha je na nezaplatenie. Westernové jazdenie je pre hendikepované deti ideálne, kôň sa ľahšie ovláda a prístup k nemu je citlivejší.
Neulievajú sa
Malí jazdci trénujú tzv. barrel race, ich úlohou je čo najrýchlejšie obísť trojicu sudov, ktoré sú postavené do trojuholníka. „Červená, hnedá, červená,“ kričí na svojich zverencov Feri. Deti totiž majú problém s rozoznávaním pravej a ľavej strany, a tak dostali na každú ruku náramok inej farby. „Kam sa pozeráš? Nepozeraj sa na sud, ale tam, kam chceš ísť. Kôň cíti každý zbytočný pohyb,“ znova napomína Graňo a následne vysvetlí recept na ideálny štýl jazdy. Podľa neho musí byť prístup k hendikepovaným jazdcom rovnaký ako k tým zdravým.
„Boli sme na sústredení v Taliansku, kde sme spoznali istého uznávaného trénera Giuliana Guigheru. Ten tlačil na Filipa rovnako ako na môjho staršieho syna Davida, ktorý je tiež úspešným pretekárom,“ vysvetľuje Graňo. Mladý jazdec s Downovým syndrómom neskôr bude trénovať na žrebcovi Flitovi, majstrovi Slovenska v barrel race a Feri Graňo plánuje talianskemu odborníkovi pravidelne posielať synove videozáznamy s jazdami.
Malé zázraky
Každá podarená jazda je odmenená búrlivým potleskom rodinných príslušníkov, ktorý na detských tvárach vyčaruje široký a úprimný úsmev. Samostatné zosadnutie v sedle trénuje aj Lea Beréniová, dievčatko s detskou mozgovou obrnou. „Absolvovala dve ťažké operácie, ešte pred pár rokmi nedokázala chodiť vzpriamene a pohybovala sa po štyroch. Dnes pomerne slušne chodí a v konskom sedle žiari. Život bez koní si už nevieme predstaviť,“ priznáva Leina mama.
