Každý, kto s ním prišiel do kontaktu, si na neho rád zaspomína. Jediní, kto stále mlčí, sú jeho najbližší. Nakoniec, sám len zriedka poskytol rozhovor médiám, pretože nerád obnažoval svoju dušu. Ako teda žil tento skromný, uhladený a výnimočný džentlmen, ktorého národ zbožňoval?
Ak by ste chceli zapáliť sviečku alebo položiť kvetinu na Dočolomanského hrob, máte smolu. Herec si totiž v poslednej vôli želal, aby jeho telesné pozostatky po kremácii rozsypali jeho sestry na Pieninách, blízko poľských hraníc, kde sa narodil. Michal dobre vedel, že sa blíži jeho koniec, ale smrti sa nebál. Chcel žiť a vychutnať si všetko, čo mal rád, až do posledného okamihu. Aj cigaretky, ktorým nedokázal odolať a ktoré sa mu stali osudné. „Beriem to tak, že každý musí raz odísť, a ja z toho nemám strach. Jedného dňa tá chvíľa príde. Ale čas, ktorý mi ešte zostáva, chcem prežiť normálne,“ povedal Dočolomanský v jednom rozhovore a dodal, akoby tušil, čo príde: „Smrť si musí človek zaslúžiť.“
Elegán a krásavica
Herecké začiatky Michala Dočolomanského sa spájajú s ochotníckym divadlom vo Svätom Jure. Tam sa jeho mama Florianna († 80) po nečakanej smrti manžela Rudolfa († 55), ktorému zlyhalo srdce, s desiatimi deťmi presťahovala. K herectvu si však Michal privoňal už doma. Jeho otec totiž nebol len učiteľom, ale viedol aj ochotnícke divadlo. Bol to elegán s vyberaným správaním, ktorý si svoju druhú, o 16 rokov mladšiu manželku našiel v Sedmohradsku, kde učil. Tvorili dokonalý pár, pretože Florianna - Rumunka, bola vychýrená krásavica s čiernymi očami a dlhými havraními vlasmi. Bola plachá, ale dôrazná, najmä, čo sa týkalo výchovy detí. Svoju dôstojnosť i krásu si uchovala do konca svojho života a Mišo svoju matku miloval.
Ochotnícke začiatk
Vo Svätom Jure bolo v roku 1955 ochotnícke divadlo na vynikajúcej úrovni. „Mal som trinásť, keď ma prehovoril miestny režisér, aby som hral v rozprávke. Prijal som, ale bolo to pre mňa veľké utrpenie. Postupom času mi to však zachutilo. Viete, ten potlesk publika na konci, to je balzam na dušu! Každý herec je exhibicionista a ja nie som výnimka,“ cituje Dočolomanského Marie Formáčková vo svojej knihe Nenapodobiteľný Michal Dočolomanský.
Miško si vtedy zahral postavu Kaia v Snehovej kráľovnej. Bol veľmi hanblivý a celé predstavenie vraj odohral so sklonenou hlavou. Ostýchavosť ho však čoskoro prešla. V satirickej hre Geľo Sebechlebský si zahral hlavnú postavu a podal svoj najlepší výkon v ochotníckom divadle.
Bol to osud
Napriek nespornému hereckému talentu sa Michal šiel učiť do Čiech za automechanika. „Bola to obrovská škola života. Naučil som sa disciplíne a vyznal som sa v autách,“ hovoril. A hlavne - chcel finančne pomáhať mame, pretože mal ešte štyroch mladších súrodencov.
Láska k divadlu však z Miša nevyprchala. Rok pracoval ako automechanik a potom prišla veľká šanca. „Keby divadelná fakulta nevypísala konkurz na nové talenty, do ktorého sa mohli prihlásiť aj ľudia bez maturity, nikdy by som sa hercom nestal.“ Na konkurz sa prihlásil tajne, aby v dedine nebola hanba, keby ho nevzali. Profesor Karol Zachar však vytušil v mladíkovi mimoriadny talent. A nemýlil sa.
Červený diplom
Hoci sa matka na Michalovu pomoc spoliehala, predsa len syna v štúdiu podporila. Vraj sa uskromní a on študovať musí, aby to raz neoľutoval. „Keď som prišiel na školu, tak ma opäť prepadol herecký ostych, ako sa mi to stávalo u ochotníkov... Nedokázal som dokončiť žiadnu etudu. Cítil som, že to robím zle, všetci sa na mňa dívali, nebol som schopný otvoriť sa a sústrediť. Napokon prišiel dialóg a toho som sa chytil... a skončil s červeným diplomom.
Deň nikdy nekončil
Už ako študent hral Dočolomanský v Národnom divadle a nakoniec v ňom prežil 44 rokov. „Patrím k šťastnej generácii. Už tým, že sme sa na prvej činohernej scéne dostali medzi takých vynikajúcich hercov, ako boli Machata, Chudík, Dibarbora, Gregor, Filčík... Túžili sme robiť s nimi divadlo, túžili sme si zaslúžiť tú výsadu, hrať vedľa nich na scéne, v televízii, vo filme, v rozhlase.“
Michal sa chopil každej príležitosti, a tak išiel z jednej úlohy do druhej. „Pracovné nasadenie však malo i svoj rub, pretože deň vlastne nikdy nekončil,“ povedal Dočolomanský, ktorý počas svojho života vytvoril mnoho vynikajúcich hereckých postáv. Hral vo viac ako 40 filmoch a televíznych seriáloch a v archíve Slovenskej televízie je viac ako 1 400 titulov relácií, v ktorých účinkoval. Patril k jedným z najvyťaženejších československých hercov. Bol takmer na roztrhanie. Ako herec aj ako príťažlivý muž...
Zamilovaný
Už počas štúdia na vysokej škole sa zoznámil so svojou manželkou Martou (68), ktorá tam študovala dramaturgiu. Michal bol skromný a bujaré študentské oslavy či večierky nikdy nevyhľadával. S Martou sa do seba zamilovali, začali spolu žiť a po škole sa vzali. V manželstve sa im narodili syn Michal (44), ktorý je muzikant a hrá v skupine Belasí, a dcéra Marta (42), ktorá žije už roky v zahraničí. Hoci o svojom súkromí herec nerozprával, občas spravil výnimku. V jednom zo svojich prvých rozhovoroch v roku 1970 priznal, čo na svete má najradšej.
„Zo spisovateľov Jacka Londona, z režisérov Federica Felliniho, zo spevákov Toma Jonesa, z krajín Slovensko, z jedál sviečkovú po anglicky, z nápojov čistú pramenitú vodu a hlavne svoju ženu a svoje deti.“ V roku 2001 zasa na margo detí povedal: „Vychoval som ich tak, aby už od malička boli právoplatnými členmi rodiny. Snažil som sa, aby žili s nami a nie vedľa nás. Tiež som ich nikdy nenútil, aby robili to, čo chcem ja, ale to, čo chcú oni. Teší ma, že každý vo svojej práci obstál.“
Plakal Mišo aj Marta
Manželstvo Michala a Marty vydržalo 20 rokov. Potom sa rozviedli, ale o príčinách rozpadu ich vzťahu ani jeden z nich nikdy nič nepovedal. Herec Oldo Hlaváček bol Dočolomanského kamarát a delili sa aj o spoločnú šatňu, takže bol medzi prvými, kto vedel o problémoch v jeho manželstve. „Veľmi vážne sme sa rozprávali, prečo si zobral Martu za manželku, a takisto prečo ja svoju Božku,“ hovorí Hlaváček. O niekoľko rokov, keď sa situácia v Dočolomanského manželstve vyostrila, sa v šatni na tú istú tému rozprávali opäť. „Plakal mi na pleci a povedal, že sa bude rozvádzať. Ešte predtým som bol u nich a plakala mi na pleci jeho manželka, že si nerozumejú.“
Po rozchode pani Marta na otázky, ako to s nimi dvomi je, odpovedala: „Žila som s ním 20 rokov, a bolo to krásne manželstvo, krásny vzťah a mám ho stále rada. Máme spolu syna a dcéru, žili sme spolu, nefackujeme sa, nemáme žiadny problém,“ uvádza Formáčková v knihe. Po Michalovej smrti, keď svoj majetok prenechal namiesto deťom svojmu priateľovi, odmieta o exmanželovi čokoľvek hovoriť. A to isté aj jeho syn a súrodenci.
Ženy ho milovali
Mišo o ctiteľky nikdy nemal núdzu. Milovali ho azda všetky ženy. „Viete, ja som nikdy nebol sukničkár. Možno pár záletov, to áno,“ priznal Dočolomanský, ktorý považoval manželstvo ako formu súžitia už za prežitok. „Príčinou všetkého zla je podľa mňa majetnícky pocit… Ty si môj majetok, pretože mám na teba papier. Je potrebné sa navzájom viac tolerovať.“
Keď sa ho v roku 2001 opýtali, prečo sa druhýkrát neoženil, povedal: „Oslobodená domácnosť mi celkom vyhovuje…“ V tom čase sa však už hovorilo o tom, že na chate žije s kamarátom Alexandrom Godom. A Michal Dočolomanský prestal s novinármi komunikovať. V jednom rozhovore v roku 2005 nakoniec povedal: „Nedával som rozhovory nikomu, aby som neuškodil inému.“
Fajčil od dvanástich
Michal Dočolomanský sa kedysi venoval gymnastike, automobilovým pretekom i bezmotorovému lietaniu. Mal výbornú kondíciu a zdravý bol ako repa. A to aj napriek tomu, že fajčil od dvanástich rokov. „Keď na to moja mama prišla, dostal som strašnú bitku. Otec sa o tom nesmel dozvedieť, lebo by ma bol zabil. Pomohlo to len na jeden rok,“ prezradil Dočolomanský, ktorý brával cigarety otcovi a schovával si ich na latríne. Svojho zlozvyku sa nezbavil do smrti. Ešte na začiatku deväťdesiatych rokov uviedol, že zastaviť by ho mohla azda len výstraha lekára.
Infarkt a operácie
A tá prišla skôr, ako sa Michal nazdal. V roku 1997 dostal infarkt a bol na tom zle. Dokonca sa hovorilo o tom, že je mŕtvy. „Veľmi som sa zľakol, pretože to máme v rodine. Som na liekoch, ale idem ďalej,“ povedal v roku 2001. Ale ani tento zdvihnutý prst Dočolomanského od fajčenia neodradil a na otázky, prečo sa nešetrí, mal svoju odpoveď: „Človek by mal žiť a nie sa neustále kontrolovať.“ V roku 2004 sa herec podrobil náročnej operácii srdca a pľúc, kde mal nález. Lekári tiež zistili, že má vrodenú chybu srdca. Namiesto trojcípej chlopne mal len dvojcípu.
Cigaretky
O dva roky neskôr si však už legendárny Jánošík z muzikálu Na skle maľované pripaľoval jednu cigaretku od druhej na Záhorí na chalupe. Každú polhodinu spokojne vyfukoval dym a neodradili ho od toho ani lekári či jazva na hrudníku. Doktor Fischer, ktorý ho operoval, mu prostredníctvom médií odkázal, že v jeho prípade fajčiť je hazard s vlastným životom a neúcta k ich práci. Mišo si vzal jeho slová k srdcu. Veril, že sa fajčiť odnaučí. Fajčiť prestal a bol na seba hrdý. „Som nový človek, som šťastný,“ hovoril, ale dlho mu to nevydržalo a priznal, že vyfajčí aj dve škatuľky denne.
Tri koruny
V decembri 2007 začal chodiť Dočolomanský na ožarovanie a chemoterapiu. Koncom marca 2008 ho na vystúpení v Leviciach niekoľkokrát chytil záchvat kašľa a bol na tom veľmi zle. Koncom júla podal výpoveď v národnom divadle vtedajšiemu šéfovi činohry a kamarátovi Jurajovi Slezáčkovi. Ten mu však žiadosť roztrhal s tým, že sú divadelné prázdniny. Začínajú 2. septembra a nech mu to dá potom, keď nastúpi. Toho sa už herecká legenda nedožila. V ten deň mal Michal Dočolomanský pohreb. Zomrel 26. augusta 2008 dopoludnia na klinike pneumológie a ftizeológie v bratislavskom Ružinove. Jeho poslednou vôľou bolo, aby rakvu s jeho pozostatkami nevystavovali v Slovenskom národnom divadle.
V utorok 2. septembra sa s ním v krematóriu bez akýchkoľvek príhovorov rozlúčila rodina, najbližší priatelia a susedia z Gorkého ulice, kde v posledných rokoch žil, s vylúčením médií. Medzi poslednú Dočolomanského vôľu patrilo aj to, aby jeho popol sestry Kvetoslava a Petronela rozptýlili v Pieninskom národnom parku. Chcel, aby to urobili pri šípkovom kre, odkiaľ bude hľadieť na pohorie Tri koruny. Verejnosť aj rodinu šokovala správa, že umelec prepísal celý svoj majetok - trojizbový byt na Gorkého ulici v Bratislave i chatu s pozemkami na Záhorí Alexandrovi Godovi.
Nezabudnutel'ný herec
Vytvoril viac ako stovku divadelných a filmových postáv doma i v Česku. Niektoré filmy sa stali aj vďaka nemu doslova kultové. Veď kto by zabudol na Stratenú dolinu, Tisícročnú včelu, český film Adéla ještě nevečeřela a hlavne na muzikál Na skle maľované... Ten žal úspechy v Miškovom podaní Jánošíka viac ako 25 rokov.
Tisícročná včela (1983)
V Jakubiskovom kultovom filme stvárnil Dočolomanský postavu Valenta Pichandu, syna murára, ktorý vyštudoval právo a je z neho sebavedomý záletník. Opúšťa svoju tehotnú milú, aby sa oženil s inou kvôli majetku.
Na skle maľované (1974 - 2002)
V muzikáli si Dočolomanský zahral Jura Jánošíka a bola to jeho azda najslávnejšia postava. Odohral ju 647-krát! No nechýbalo veľa a takmer si ju nezahral. V divadle i vo filme mal totiž v tých časoch dištanc. Najskôr ho vylúčili z komunistickej strany a neskôr mu u vrchnosti zavaril kolega, ktorému chcel Mišo „naložiť“ na oslave Chudíkovej päťdesiatky. V tom čase chcel režisér Karol Zachar začať skúšať muzikál Na skle maľované. „O politiku sa nezaujímal a do roly Jánošíka obsadil Dočolomanského. Nechápal, keď prišlo vyjadrenie, že Dočolomanský tam hrať nemôže. Stále len krútil hlavou a opakoval ako pokazený gramofón - nie, nie, on to musí hrať, Miško musí byť Jánošík,“ spomínal na zrod Miškovej kultovej úlohy herec Juraj Slezáček.
Tvár v okne (1963)
Po svojom prvom filmovom debute Výlet po Dunaji dostal mladučký Dočolomanský príležitosť v poviedkovom filme Tvár v okne, ktorý rozoberá každodenné starosti i radosti obyvateľov malého mesta. Vo filme stvárnil postavu Haruštiaka po boku Milky Vášáryovej.
Stratená dolina (1976)
V jednom z najkrajších slovenských filmov, ktorý zachytáva krásu Vysokých Tatier, si zahral postavu Miša spolu s Dušanom Tarageľom, Jozefom Kronerom a Stelou Zázvorkovou. Stratená dolina je voľným pokračovaním filmov Medená veža a Orlie pierko.
Adéla ještě nevečeřela (1977)
Neodolateľný bol Dočolomanský aj v tomto českom filme, kde si zahral súkromného detektíva Nicka Cartera po boku českých hviezd ako boli Rudolf Hrušínský, Miloš Kopecký, Ladislav Pešek, Květa Fialová, Naďa Konvalinková a ďalší...
Poéma o svedomí (1978)
Hoci Dočolomanského z KSČ vyhodili, zahral si aj postavu prezidenta Gustáva Husáka. Ako sám kedysi prezradil, vôbec s ňou nemal problém. Bral ju ako každú inú. Film je akousi historickou rekonštrukciou udalostí protifašistického odboja na Slovensku v rokoch 1943 až 1945.
