Postavenie niekdajšieho cirkevného hodnostára je však, zdá sa, neotrasiteľné. Dokonca po tom, ako bol odvolaný jeho nástupca Róbert Bezák, začala hviezda staručkého klerika v Trnave opäť stúpať. Nič na tom nemení fakt, že o jeho úradovanie sa už naplno zaujímajú policajní vyšetrovatelia.
Po odvolaní trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka, ktoré zostalo doteraz bez hodnoverného vysvetlenia, sa čoraz viac sústreďuje pozornosť na jeho predchodcu Jána Sokola. Bezák už po svojom nástupe do úradu v roku 2009 otvorene naznačoval, že za jeho predchodcu sa diali v Trnave čudné veci. Neporiadok mal byť najmä vo financiách - kontrola zistila podozrivé účty, nezaevidované milióny... Trnavská cirkevná skladačka sa už tri roky postupne zapĺňa novými faktmi, nad ktorými veriaci sklamane krútia hlavami.
Strach z eštebáka
Časopis .týždeň zverejnil list, ktorý ešte v roku 1999 poslal trnavský pomocný biskup a vikár Dominik Tóth zamestnancovi arcibiskupského úradu Štefanovi Náhlikovi. Pomocný biskup mal mať oficiálne na starosti účtovníctvo arcidiecézy, v liste však upozorňuje na to, že všetky peniaze spravoval práve Náhlik - bývalý agent komunistickej Štátnej bezpečnosti.
„Vy spravujete majetok ABÚ, kým gen. vikár nepozná ani jedno konto. Vy prijímate a prepúšťate zamestnancov bez toho, že by ste čo len upovedomili gen. vikára. Zamestnanci ABÚ žijú v strachu, kedy kto bude prepustený,“ vyčítal Náhlikovi čudné pomery. „Žalujem na Vás, že Vy ste vtiahli otca arcibiskupa do svojich záujmov... Týmto Vás žiadam: prestaňte sa vyhrážať zamestnancom, v našom úrade musí vládnuť duch Evanjelia... Uvedomte si, že Vy nemáte žiadne právo nad zamestnancami, veď Vy sám nie ste zamestnancom ABÚ, Vy ste dobrovoľným pracovníkom,“ napísal Tóth v liste, ktorý poslal na vedomie aj arcibiskupovi Sokolovi.
Zrada františkánov
Náhlikovo meno sa v súvislosti s dianím v Trnavskej arcidiecéze spomína už dlhšie. Bývalý poslanec František Mikloško vlani pred súdom vypovedal, že Náhlik mal stáť za prevodom peňazí z predaja cirkevných pozemkov v Bratislave. „Túto transakciu mal podľa mojich informácií previesť pán Štefan Náhlik, peniaze mali ísť na súkromný účet. Konečná suma takýchto výberov mala byť 500 miliónov korún,“ povedal Mikloško.
Náhlik je v cirkvi smutne známy však už spred roku 1989. Práve jeho výpovede boli dôležitým článkom v akcii Vír, ktorú na Kvetnú nedeľu roku 1983 rozpútala komunistická ŠtB s cieľom rozložiť ilegálnu rehoľu františkánov. „Kľúčovým faktom celého príbehu je, že bývalý člen tajne pôsobiaceho františkánskeho rádu Štefan Náhlik pomstou za iné nesplnené požiadavky, ktoré mal na františkánov, ich v roku 1982 udal Štátnej bezpečnosti,“ napísal v roku 2007 Marián Balázs, ktorý bol v tom čase františkánskym kňazom a vystupoval pod menom Ján Krstiteľ Balázs. „Poskytnutím podrobných informácií sa Náhlik stal pre ŠtB cennou osobou,“ napísal. Náhlik pôsobil ako agent tajnej polície pod krycím menom Rubens. Spolu s ďalšími zradcami potom ŠtB informoval o tom, ako fungujú kontakty františkánov so zahraničím, ako sa tajne študuje teológia a podobne. „Náhlik za svoje služby štyrikrát dostal vecnú odmenu v celkovej hodnote 650 korún. Po ukončení spolupráce mohol pravidelne cestovať na Západ a tam aj pracovať...,“ uviedol Balázs.
Agent Svätopluk
Záhadou teda je: Prečo trnavský arcibiskup Sokol umožnil v 90. rokoch takémuto človeku opätovné fungovanie v orgánoch cirkvi a zveril mu dokonca do rúk silné právomoci? „Do žiadnych účtov nevidel, do žiadnych majetkov sa nestaral, lebo to nebolo v jeho kompetencii a ja neviem, či tomu vôbec rozumel. Usporiadať papiere, to môže aj moja mama,“ poprel Sokol Náhlikovu dôležitosť vo vyhlásení pre TV Markíza.
V tejto súvislosti však treba pripomenúť, že agentom ŠtB nebol len tajomný Náhlik. V zoznamoch tajných spolupracovníkov, ktoré sú zverejnené na stránke www.upn.gov.sk, figuruje aj meno samotného Sokola! Ten sa ešte v septembri 1989, teda pred pádom komunizmu, stal trnavským arcibiskupom. Doteraz nie je jasné, do akej miery s eštebákmi spolupracoval. Nepochopiteľná dôvera k Náhlikovi však môže takéto otázky vyvolávať.
Sokolov prípad si dokonca všimol aj autor detektívok Dominik Dán, o ktorom je známe, že má dobré informácie z polície a jeho romány sa vo veľkej miere zakladajú na pravde. Prípad, až nápadne podobný Sokolovmu, opísal v knihe Červený kapitán. V príbehu figuruje biskup Ján Jastrab s krycím menom Svätopluk (aké má vo zväzkoch práve Sokol). A toho aj po páde komunizmu bývalí eštebáci úspešne vydierajú...
Čachre, machre
Nielen tajomná minulosť Jána Sokola spred roka 1989 čaká na vysvetlenie. Stále otvorený je aj prípad predaja cirkevných pozemkov v Bratislave, v ktorom išlo v prepočte o približne 8 miliónov eur. Časť peňazí prešla Sokolovým súkromným účtom vo Vatikánskej banke. Audítorka, ktorá skúmala situáciu v Trnave po Sokolovom odchode v roku 2009, tiež zistila viacero neevidovaných účtov mimo oficiálneho účtovníctva. Prednedávnom vyšlo na povrch, že Sokol previedol v r. 2008 v prepočte vyše 660 000 € na účet občianskeho združenia svojho synovca, ktoré v Jarovciach stavia domov pre seniorov. O týchto peniazoch, ktoré neboli v účtovníctve, Sokol tvrdí, že sú časťou daru od bezdetného manželského páru žijúceho v USA...
Pre závažnosť podozrení policajný prezident Tibor Gašpar rozhodol, že transakcie v Trnavskej arcidiecéze z čias, keď jej šéfoval arcibiskup Sokol, prešetrí Úrad boja proti korupcii. „Cirkvi ani štátu som nikdy žiadnu ujmu nespôsobil,“ reagoval pred časom Sokol. Aká je pravda, ukáže až vyšetrovanie. „Vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii v krátkom čase rozhodne o ďalšom postupe v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Aby nebol zmarený účel vyšetrovania, v tomto štádiu konania nie je možné poskytnúť ďalšie informácie,“ vyjadrila sa hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Baloghová.
Hovorí kniha pravdu?
Dominik Dán v románe Červený kapitán opisuje skutočnosti, ktoré až nápadne pripomínajú osudy Jána Sokola. Je známe, že autor detektívok, ktorý píše pod pseudonymom, má veľmi dobré informácie z prostredia policajných vyšetrovateľov a jeho príbehy sa sčasti zakladajú na pravde.
„...Vybudovali sme sieť informátorov medzi farármi a cirkevnými hodnostármi... neviete si predstaviť, aké svinstvá vyplávali na povrch... sú ešte horší než za čias inkvizície... jeden na druhého... áále...“ hodil rukou a zmĺkol. Nikto mu neprotirečil. „Chúďatká ovečky! Jeden sa fakt činil. Dostal krycie meno Svätopluk. Dnes je to známa osobnosť a tak nebudem...“
„Biskup Ján Jastrab...“ pomohol mu Krauz.
„No nazdar! Toto máte odkiaľ!? Aha... Raninec bol pri tom... vtedy... tak dobre! Jastrab! Jeho kolega a kamarát zo seminára dôstojný pán Janetka sa mu v slabej chvíli vyspovedal, že už roky ukrýva človeka, čo vie o veľkom tajomstve a už nevládze niesť tú ťarchu... a Jastrab ho nabonzoval styčnému dôstojníkovi. Dostal vtedy za to tritisíc korún odmeny zo štátnej kasy a bez problémov ju prevzal. Ak s ním náhodou budete, že ho pozdravujem, a pripomeňte mu číslo trinásť nula nula deväť... on už bude vedieť, prečo!“
