Je ním takzvaný smajlík, prostredníctvom ktorého vyjadrujú ľudia svoje pocity. Vôbec prvý smajlík – teda sekvencia dvojbodka, pomlčka, zátvorka – bol odoslaný elektronickou poštou pred 30 rokmi.
Autorom historicky prvého smajlíka bol americký vysokoškolský profesor Scott Fahlman (64). Ten 19. 09. 1982 o 11. hodine a 44. minúte rozposlal svojim kolegom odkaz nasledujúceho znenia: „Navrhujem, aby nasledujúce sekvencie znakov označovali vtip: :) Čítajte to zo strany.“ V rovnakom mejle Fahlman rovnako predstavil variantu :(. Tá je dnes považované za výraz smútku či zlej nálady, Fahlman ju ale pôvodne vytvoril ako označenie tých častí textu, ktoré sú myslené vážne.
V čom vlastne spočíva obrovský úspech smajlíkov? Zrejme za tím treba hľadať obmedzenú schopnosť niektorých druhov elektronickej komunikácie sprostredkovávať emócie a neverbálnu zložku prejavu. Pomerne ľahko tak môže dôjsť k nepríjemnému nedorozumeniu. Veľa ľudí už niekedy zažilo trápne chvíle, kedy ich mail urazil príjemcu, ktorý nepochopili, že ide o vtip či iróniu. Emotikony tento handikep pomáhajú jednoducho a zrozumiteľne riešiť.
Pôvodné jednoduché emotikony, skladajúce sa iba so základnej znakovej sady ASCII, začali neskôr nahradzovať výtvarne ambicióznejší nástupcovia. Ich detailne prepracované tváre už neboli odkázané iba na strnulé zíranie, ale vďaka jednoduchým animáciám sa mohli hýbať. Smajlíci tak začali žmurkať, vyplazovať jazyk, prevracať oči či zvracať.
Podobným fenoménom elektronickej komunikácie ako emotikony sa v uplynulých rokoch stali aj niektoré ustálené skratky. Asi každý, kto sa aspoň raz zúčastnil internetovej diskusie alebo chatu, narazil skôr či neskôr na výrazy ako LOL a ROFL. Ide o akronymy anglických frází, ktoré slúžia k rýchlemu vyjadreniu postoja k danej téme či ostatným diskutujúcim. LOL pochádza z anglického laughing out loud – „smej sa nahlas“. Podobný význam má aj skratka ROFL, doslova „smiechy sa váľam po zemi“ (rolling on the floor laughing).
