Po dlhom a namáhavom období prehral svoj boj s ťažkou chorobou. Posledné mesiace svojho života už herec takmer nevychádzal z domu. Správu o smutnej udalosti v rodine potvrdil Novému Času aj jeho syn Ivan. Práve so synmi sa v posledných rokoch svojho života takmer vôbec nestretával, no aj napriek zložitejším vzťahom ich smrť otca zasiahla.
Herecká legenda prežívala posledné chvíle svojho života pripútaná na lôžko a pre vážne zdravotné problémy so srdcom a s cievami sa herec vyhýbal akémukoľvek kontaktu s okolitým svetom. V poslednom čase mu zákerná choroba brala silu robiť veci, ktoré umelec miloval. Väčšinu času Elo trávil vo svojom domčeku na Kolibe, kde žil takmer štyridsať rokov. Do poslednej chvíle sa o neho s láskou starala tretia manželka Zlatica, na ktorej opateru bol v posledných chvíľach života odkázaný. So zvyškom rodiny sa herec nevídal veľmi často, napriek tomu im táto smutná správa spôsobila hlboký zármutok. ,,Otec zomrel po dlhej a ťažkej chorobe. V poslednom období sa už len trápil,“ povedal so smútkom v hlase jeho syn Ivan.
Pred pol rokom poskytol práve syn Ivan Novému Času Nedeľa rozsiahly rozhovor, kde opísal aj vzťah so svojím otcom a nevyhol sa ani téme jeho zdravotného stavu. „Už nechodieva von. Problémy má so srdcom aj s cievami. Ale úžasne mu funguje hlava, čo je asi tréningom z divadla. Keď ho počúvate, zdá sa vám, že má o dvadsať rokov menej. Otec aj veľmi pekne kreslil a maľoval. Vždy, keď prišiel k nám, hneď bral papier a už Ninku kreslil. Veľmi rád by som mu pomohol, ale neviem ako. Možno nejako pripomenúť spoločnosti... Asi by si zaslúžil aj nejaký skvelý medailón,“ poodhalil vtedy Romančík mladší súkromie svojho otca.
Nebolo tajomstvom, že choroba herca poriadne trápila, a preto sa aj jeho kontakt s rodinou obmedzil. Nechcel ich podľa jeho slov obťažovať. „Nechcem ich obťažovať svojou stareckou nemohúcnosťou,“ prezradil v minulosti Elo Romančík. Herec, ktorý v televízii pôsobil v úspešných seriáloch, sa preslávil aj v rozhlasových inscenáciách. Známy bol aj svojou láskou k umeniu a záľubu našiel v karikatúrach. Na dôchodku sa už venoval iba fotografovaniu a práci v záhradke.
Miloval herectvo a svojich kolegov
Prvý vzťah k herectvu získal od svojho otca, ktorý sa v mladosti venoval ochotníckemu divadlu. Už na ľudovej škole vytušili učitelia talent herectva v malom Elovi a dávali mu príležitosť, aby sa prejavil. Počas štúdia na gymnáziu už vystupoval na literárnych večierkoch a škola mu dala aj prvú hereckú príležitosť. Po absolvovaní gymnázia pracoval v stavebnej firme. Na profesionálnu scénu sa dostal na doskách Slovenského komorného divadla v Martine. V martinskom divadle pobudol jedenásť rokov. V roku 1956 prešiel do bratislavskej Činohry SND, kde patril k dominantným hereckým osobnostiam.
Stvárnil množstvo zaujímavých postáv. Hral i vo viacerých známych filmoch. Spolu s herečkou Máriou Kráľovičovou bol prvým hercom v slovenskej televíznej inscenácii Dovidenia, Lucienne! Inscenácia bola odvysielaná naživo 15. 5. 1957 z bratislavského štúdia Československej televízie. V televízii pôsobil v prvých úspešných seriáloch. Pôsobil i v mnohých rozhlasových inscenáciách. Účinkoval napríklad vo filmoch Rodná zem (1953), Pole neorané (1953), Kapitán Dabač (1959), Polnočná omša (1962), Kladivo na čarodejnice (1969), Škriatok (1974), Meridián (1975), Ežo Vlkolinský (1978), Dvanásť nahnevaných mužov (1981), Vianoce Adama Boronču (1988), Diabol vo Francúzsku (1991) či Romulus Veľký (1992).