Ivana Christová priznáva: Nikdy som sa netrápila pre chlapa

Po štyroch mesiacoch na Ivane Christovej vidno, že vo fitku nejaké to kilo nechala. Ona chce však zhodiť ešte viac.

Ešte pred pár mesiacmi ste boli taká bucľoška, ako ste vlastne pribrali toľké kilá?

Nikdy som nemala problém s váhou, ale odvtedy, ako som sa pred piatimi rokmi počas nakrúcania Celebrity Campu zranila na Filipínach o koral, mala som v tele zápal, ktorý sa nedarilo vyliečiť. Mala som dlhodobo oslabenú imunitu a nemohla som cvičiť.

A nesúvisí to skôr s chlapom? Práve v tom čase ste sa dali dokopy s exmoderátorom Robom Beňom...

O ňom nechcem hovoriť...

Možno ste sa trápili a aj preto ste pribrali.

Nikdy som sa netrápila pre chlapa. Za to mi žiaden nestojí.

Ale zas sa netvárte tak nad vecou, každý prežíva vzťahy.

Jediné, čo ma na tom mrzí, je čas, ktorý som stratila. Tie roky som mohla prežiť inak.

Hádam to nebol úplne premrhaný čas?

Bol. Ale venujme sa téme... Moja choroba vrcholila v januári tohto roku, výrazne sa mi to zhoršilo. Práve, keď mi bolo najhoršie, som absolvovala duchovné cvičenia v Maďarsku. A zrazu som dostala chuť niečo s tou nadváhou spraviť.

Ako vyzerajú také duchovné cvičenia?

Bola to očista, v rámci ktorej sme nepili ani vodu. Keď som si po desiatich dňoch dala prvý glg, bol to úžasný pocit.

Potom ste sa teda vrhli na fyzickú kondičku.

Keď som začala, bolo to strašné. Na prvý raz som si povedala, že vydržím makať vo fitku dve hodiny a potom som spadla z toho stroja, ľudia mi museli pomáhať na nohy. Malo to teda veľmi zábavný štart.

A čo jedlo?

K cvičeniu som začala brať ešte jeden prírodný prípravok, ktorý obsahuje vlákninu - tá v žalúdku napučí a tak zaháňa hlad. U mňa však nebol problém, že by som veľa jedla, ale že som zabúdala jesť pravidelne. Lekárka mi po testoch povedala, že som podvýživená. Pri mojej nadváhe som si myslela, že si robí žarty, že sa mi vysmieva.

No a koľko ste teda schudli?

Za necelé štyri mesiace som schudla 14 kíl, ale ešte chcem dať do konca roka 11 kíl dole.

To je dosť, koľko ste mali predtým?

Východiskovú váhu nepoviem, ale je to markantný rozdiel. Cítim sa lepšie.

Koľko hodín týždenne cvičíte?

Zo začiatku som chodila denne, bola som na seba tvrdá, lebo lenivosť je najväčší nepriateľ. Okrem toho som chodila na lymfatické masáže, aby tie toxíny išli von z tela. Teraz cvičím 3- až 4-krát do týždňa.

Robíte to aj preto, že sa chcete páčiť a nájsť si konečne partnera?

Toto nikdy nebola moja motivácia. Keby ma mal mať chlap rád iba preto, ako vyzerám, tak ho nechcem.

Zvláštne, že vám to s mužmi nevychádza.

Mám svoj vek, návyky... Mne nikto nemôže povedať, toto a toto budeš robiť.

Čiže Christovú nikto neskrotí?

Keď budem niekoho milovať a on bude milovať mňa, nebudeme sa musieť krotiť. Ale už ani neviem, ako taký vzťah funguje. Ja som totiž s nikým dlho nežila - môj rekord bol štyri roky. A to už som utekala.

Kde bola chyba?

Možno sme sa nevedeli naladiť... Keď potrebujú niečo moja mama alebo dcéra, s ktorými žijem v jednej domácnosti, tak ani nemusia nič povedať a viem, čo chcú. Viem to vycítiť. Keby som mala niekomu niečo stále vysvetľovať, tak z takého vzťahu radšej odídem. S tým ja nemám problém.

A ako brala vaša dcéra fakt, že vyrastá bez otca? Ten vás opustil krátko po jej narodení a odvtedy, ako sama priznávate, ste okrem Beňa nemali trvalejší vzťah.

Nikdy mi to nevyčítala. Ja som bola v rodine ako ten chlap a moja mama ako žena. Je to strašné takto povedať, ale je to tak. Ak by mal prísť niekto do môjho života, musel by to byť naozaj veľmi výnimočný človek.

Ako vychádzate s Danielou teraz, keď je na prahu dospelosti? Pred časom sa špekulovalo, že sa dokonca zasnúbila.

Má dlhoročného priateľa, je už dospelá, musím to nechať na ňu. Myslím, že sme si veľmi podobné. Prežívame spolu veľa vecí, pomáha mi v nadácii s chorými deťmi...

To ju napĺňa?

Keď sme začínali, nikdy nechcela ísť so mnou osobne na onkológiu pozrieť choré deti. To absolútne rešpektujem. Ale robila pomocnú vedúcu v tábore a dnes je už vedúca. Veľmi ju to napĺňa a nedávno mi so slzami v očiach povedala, že chce v tom so mnou pokračovať. To sú silné veci.

Prečo ste sa vlastne vy začali venovať charite? Mnohé missky o tom hovoria, ale vy ste pri tom reálne vydržali dlhé roky.

Ja som mala takéto tendencie odmalička, chcela som byť mníškou.... Takáto práca nemôže byť klišé. Pred deťmi sa na nič nemôžete hrať, to nie je o tom, že niekam prídete a dáte im peniaze alebo plyšiaka. To najcennejšie pre ne je váš čas. K charite ma to začalo ťahať vtedy, keď odišiel Danielin otec. Moji rodičia sú rozvedení a ja som nechcela, aby aj moje dieťa zažívalo to isté. Ale stalo sa, pre mňa to bolo obrovské sklamanie. Vtedy som sa rozhodla pomáhať iným, aby som zabudla na vlastné trápenie. Neboli to ľahké časy - bola som mladá baba, modelka, okrem toho som nič nevedela robiť, mala som vyštudovanú stavebnú priemyslovku a musela som uživiť dcéru...

Ako sa vyrovnávate s tým, keď dieťa, s ktorým ste boli v tábore, poznáte ho, zrazu prehrá boj s chorobou?

Veľmi mi v tom pomáha viera. To, čo zažívam, ma drží pri zemi. Pýtam sa - čo chceš viac od toho života, veď máš všetko!

Autor: © Nový Čas