Práve pesničková relácia starých šlágrov patrila k vrcholom jeho kariéry. Lenže úspech nebol zadarmo. Boli 90. roky a pri moci Vladimír Mečiar. A Ivan Krajíček musel a aj chcel s vtedajšou vládnou garnitúrou vychádzať dobre.
Krajíček bol nielen talentovaným hercom, spevákom a tanečníkom, ale k svojim zábavným programom si písal sám scenáre. Ako väčšina kreatívnych umelcov kvôli práci prebdel veľa nocí. „Pracoval najmä po nociach, lebo ráno o ôsmej to už muselo byť v telke u dramaturgičky,“ spomína na manželovo vorkoholické pracovné tempo manželka Mária (70).
„Veľakrát som mu pomáhala diktovať texty ešte do rána do šiestej,“ pokračuje vo svojom rozprávaní vdova, ktorá zanieteného manžela často vystríhala pred vražedným pracovným nasadením. „Hovorila som mu, že môže trošku meškať a nemusí byť v televízii presne o ôsmej, tam majú predsa času dosť. Ale on bol strašný pedant a bolo to až nepríjemné.“
Aj keď o väčšine profesionálnych zabávačov kolujú chýry, že humor je ich doménou len na javisku, Krajíček chodil „na ostrú“ stále a nikdy nevypínal. V súkromí ho však často zdolávalo vyčerpanie, keďže sa stále snažil zabávať ľudí na plné obrátky. „Hlavne posledné roky života bol veľmi unavený, nebol už ani najmladší. Pri svojom životnom štýle akoby žil tri životy a keď zomrel, akoby mal 150 rokov. Bol to však naplnený život,“ bilancuje Mária Krajíčková.
Politici a Repete
V 90. rokoch za mečiarizmu sa tešila veľkej obľube Krajíčkova pesničková relácia Repete. Do programu STV sa tak čoraz častejšie chodili zviditeľňovať aj vládni potentáti, ktorí mali vysielanie verejnoprávnej televízie v hrsti. V hľadisku sa neraz objavil premiér Vladimír Mečiar a ďalší politici, ktorí sa chceli na úspešnom programe priživiť. Kamery ich veľakrát zaberali v hľadisku...
Nerobilo to však dobrú krv a Krajíčkovi to skôr uškodilo. Mnohí ľudia, ktorí predtým so zabávačom sympatizovali, mu to začali vyčítať a vyhadzovať na oči. Jedným z nich bol aj jeho exkolega Oldo Hlaváček (78). „Nevyhovovala mi spolupráca s nejakou organizáciou alebo nadväzovanie podobných kontaktov. Predvolebnú kampaň som nerobil nikomu, navyše nie za peniaze,“vysvetľuje Hlaváček. Jeden z najmladších repeťákov Otto Weiter (55) má však na celú vec iný názor. „Relácii Repete neuškodili ani tak politici, ako skôr závistliví umelci, ktorí si mysleli, že majú na viac, ako urobil Ivan Krajíček,“tvrdí. Vzápätí však dodáva, že„zlé jazyky síce tvrdili, že ťahal za nitky alebo bol ťahaný politickými stranami, ale politika ako taká tam nezohrala o nič väčšiu úlohu ako vnútorná politika verejnoprávnej televízie.“ Kolegu sa zastáva aj kolegyňa z Repete Marcela Laiferová (67). „Ivana za to netreba odsudzovať. Tých politikov mal rád, vážil si ich a bol to jeho program. Veril tomu a nevidel v tom nič zlé. Myslel si, že sú to tí, ktorí to myslia dobre, bol o tom presvedčený,“hovorí na Krajíčkovu obhajobu speváčka.
Milióny?
Hoci sa do Repete chodila vystavovať celá plejáda politikov a Krajíčkovi zostala neželaná nálepka mečiaristu, sám zabávač z toho nikdy nič nemal. „Jasné, že Ivan bol svojím spôsobom Mečiarom nadšený, nikdy však nebol v žiadnej strane a bol len sympatizantom,“ hovorí jeho manželka.
Medzi tými, ktorí ho chodili lanáriť, aby vystupoval v predvolebnej kampani pre HZDS, bol podľa Márie Krajíčkovej dokonca aj vtedajší minister kultúry Milan Kňažko. „Ivan vystupoval za 300 korún, nie ako dnešní zabávači, ktorí inkasujú desaťtisíce eur... Raz sa po Ivanovej smrti ku mne doniesla klebeta, že dostal za nejaké vystúpenie milión korún. Možno niekde boli napísané, ale ja som ich nikdy nevidela a ani Ivan,“ tvrdí rozhodne Krajíčkova žena.
Vykašľali sa naňho
V politikoch, ktorým podal pomocnú ruku, sa umelec a jeho rodina sklamali viackrát. V časoch ťažkej choroby sa zabávačovi otočili chrbtom a pomoci sa nedočkal. Tesne pred smrťou, keď Krajíčka trápili ukrutné bolesti a bojoval s rakovinou, pozval si ho na ministerstvo aj minister kultúry Ivan Hudec. Na stretnutie ho odviezla manželka, pričom obaja očakávali aspoň malú finančnú pomoc, ktorá by pomohla sčasti pokryť výdavky spojené s Krajíčkovou liečbou. „Dva dni predtým som Ivanovi kúpila polohovateľné kožené kreslo, aby som ho mohla sklopiť, keď na ňom zaspí. Tak som si aj myslela, že dostane pár korún, no oni mu dali iba takú plaketu. Ivan mi potom povedal, že keby to vedel, tak radšej zostane ležať doma, lebo ledva žije,“ spomína si na bolestivé chvíle vdova.
Na pohreb zabudli
Krajíčkovo trápenie sa skončilo 5. júna 1997, keď vydýchol naposledy. A vtedy pre rodinu prišlo ďalšie sklamanie. „Chcela som len malý pohreb s rodinou,“spomína vdova Mária. Vtedajší predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek mal však iné predstavy. Krajíčkovi chcel vystrojiť okázalú rozlúčku. Keďže truhlu prevážali z krematória do divadla a späť, výdavky naň sa vyšplhali na vyše 20 000 korún. Jarjabek preto pozostalým sľúbil, že pohreb zaplatia, no rodina zosnulého sa prisľúbených peňazí nikdy nedočkala. Doklady sa vraj stratili, a preto si Krajíčková dala námahu a všetky kópie potvrdení opätovne predložila, no márne.
„V škatuli od topánok mám niekde uložené kondolencie od Gašparoviča, Mečiara a aj Rezeš mu poslal na pohreb nádherný veniec,“ hovorí vdova. To bola jediná odplata, ktorú jej muž od politikov dostal.
Bývalý repeťáci sa Krajčíka zastávajú
Dušan Grúň
- Vždy sa tam objavil niekto z každej politickej strany. Neprekážalo mi to, skôr som bol rád, že tam prišli nejakí ľudia a že sa im to páčilo.
Marcela Laiferová
- Ivana za to netreba odsudzovať. Tých politikov mal rád, vážil si ich a bol to jeho program.
Otto Weitter
- Relácii Repete neuškodili ani tak politici, ako skôr závistliví umelci, ktorí si mysleli, že majú na viac, ako urobil Ivan Krajíček.