Zatiaľ čo rafinériu poznajú ľudia iba zvonka ako siluetu komínov na východnom horizonte Bratislavy, reportéri nedeľníka sa dostali za brány prísne stráženého areálu.
Je to mesto v meste. Rafinéria rozlohou na mape zaberá skoro toľko miesta ako Petržalka. Plánovači za minulého režimu dali areálu naozaj veľkorysý priestor. Vraj rátali s tým, že keby došlo k vojne, nepriateľovi by sa nepodarilo zasiahnuť všetky zariadenia naraz a rafinéria by mohla fungovať v náhradnom režime. Rozloha celého areálu Slovnaftu je takmer 6 štvorcových km.
Až za rampou, ktorou sa vchádza do priestoru rafinérie, si uvedomíme jeho rozľahlosť. Ďaleko pred nami nie je nič, iba rovné, do pravého uhla lomené cesty a stovky, tisícky všelijakých rúr, potrubí, nádrží, komínov... „Tu sa dá pohybovať jedine autom alebo na bicykli. Zamestnancov však rozváža aj šesť autobusových liniek,“ vysvetľuje Ladislav Procházka z oddelenia komunikácie spoločnosti, ktorý nás spolu so Zoltánom Dánielom budú sprevádzať.
Kde je ropa?
Prvou zastávkou našej expedície je úplný začiatok výrobného procesu. „Tá rúra je ropovod Družba,“ ukazuje Procházka na trajektovod, ktorým k nám ropa prejde vyše 4 000 kilometrov dlhú trasu z Ruska. „Denne sem priteká 17 000 ton ropy, ročne Slovnaft spracuje až okolo 6 miliónov ton.“
Uvidieť ropu v rafinérii je však problém. Dokonca aj proces odoberania vzoriek, ktoré idú na rozbor kvality, funguje úplne automaticky. „S ropou sa stretávajú najmä zamestnanci našich laboratórií, ktorí pravidelne vykonávajú jej rozbor,“ vysvetľuje.
Tisícky rúr
Celý areál rafinérie je popretkávaný spleťou potrubí. Sú všade, od malých priemerov až po väčšie, z mnohých stúpajú oblaky horúcej pary, iné ústia do obrovských výrobných zariadení, ktoré vyzerajú ako zo sci-fi filmu. „Hovorí sa, že keby sa pospájali všetky potrubia v areáli Slovnaftu, dosiahli by na Mesiac a späť,“ hovorí s úsmevom Procházka. Pri pohľade na rúry začíname veriť, že tých 760 000 km by aj mohli mať. Ako sa v tom môžu ľudia, ktorí tu pracujú, vyznať?
„Väčšina zamestnancov tu robí nie roky, ale aj desaťročia a za ten čas to tu poznajú naozaj dobre.“ Tiež komínov tu majú dosť – konkrétne 52. Keby sa pospájali, merali by 3 240 metrov.
Výroba
Ropa z ropovodu ide najprv do obrovských zásobníkov, tie majú plávajúcu strechu, ktorá sa hýbe spolu s hladinou. Dve nádrže majú objem 50 000 kubíkov a jedna väčšia 70 000 kubíkov. A odtiaľ do jednotlivých výrobných prevádzok. „Z ropy sa destiláciou získavajú jednotlivé frakcie a tie idú na ďalšie spracovanie. Vieme vyrobiť až 16 produktov – od nafty, benzínu, petroleja až po asfalt. Tiež sa z nej získava polyetylén a polypropylén, z ktorého sa vyrábajú plasty,“ vysvetľuje Dániel.
Ideme si teda pozrieť niektoré prevádzky. Po trojminútovej jazde autom popri potrubiach sa zastavujeme pri jednom zo slovnaftských monštier. Obrovský kolos pozliepaný zo strieborných rúr, nádrží, ventilov sa krásne rysuje oproti modrej jarnej oblohe. Vyrába sa tu vysokooktánový benzín 120, ktorý sa potom riedi na 93- či 96-oktánový, aký sa čapuje na pumpách. Denne sa v tomto zariadení vyrobí 2,5 milióna litrov benzínu.
Prejdeme k ďalšiemu zariadeniu, ktoré vyzerá podobne ako to prvé, ale je ešte väčšie. „Tu prebieha hydrogenačná rafinácia palív – ide o zušľachťovanie, pri ktorom sa znižuje obsah síry, dusíka, kyslíka, zlepšuje sa skladovateľnosť... Moderné rafinérie, ako je Slovnaft, vedia zhodnotiť až 90 percent ropy, zvyšok sú ťažké materiály, ako napríklad asfalt. Snaha je, aby toho najťažšieho bolo čo najmenej.“
Bezpečnosť
Pri zariadení stretávame aj vonkajšieho operátora Miroslava Chmelára. Jeho úlohou je kontrolovať zariadenie, či beží tak, ako má. Všímame si jeho výbavu. „Okrem prilby a ochranných okuliarov mám vysielačku, ktorá je prispôsobená do výbušného prostredia, analyzátor plynov, ktorý signalizuje prítomnosť sírovodíka, CO a nedostatok kyslíka. A toto zelené je úniková plynová maska,“ vysvetľuje.
Celý proces výroby sa riadi z operačného strediska. To sa nachádza v budove, ktorá musí prežiť a fungovať, aj keby došlo v Slovnafte k mimoriadnej situácii. Odolá aj ničivému zemetraseniu. Samotný velín sa nachádza za hrubými protipožiarnymi dverami, naraz je tu v prevádzke hneď niekoľko riadiacich úsekov, na každom sú monitory. Na nich sa zobrazujú jednotlivé fázy výroby a na základe toho sa počítačom vylaďuje celý systém alebo sa dávajú pokyny vonkajším operátorom. „Na tomto úseku práve riadime výkon výroby vodíka, ktorý sa používa na štiepne reakcie pri destilácii ropy,“ vysvetľujú operátori Ján Gavenčiak a Boris Nagy.
Na záver si pozrieme ešte miesta, kde sa celý príbeh nafty či benzínu končí. V areáli sú desiatky koľají s cisternami a tankovacie stojiská pre kamióny. A nie sú to len cisterny zo Slovenska. „Na našom trhu končí iba asi štvrtina objemu výroby, zvyšok smeruje na export, najmä do Česka, Poľska, Rakúska, Nemecka či Maďarska,“ dodáva Procházka.
Slovnaft v číslach
• Rozloha rafinérie je takmer 6 km².
• Do rafinérie prúdi denne 17 000 ton ropy.
• Ročne spracuje 6 000 000 ton ropy.
• Z ropy sa vyrába 16 produktov.
• Celková dĺžka potrubí je vraj vyše 700 000 km.
• V areáli je 52 komínov.
