Problémom je, že školy sú financované podľa počtu žiakov, a tak sa pre nich žiaci stali „tovarom“. Rodičia dávajú deti radšej na gymnáziá ako na odborné školy, a tak závodom i fabrikám chýbajú mladí kvalifikovaní pracovníci. ,Ešte v roku 1991 bolo Slovensko na prvom mieste v rámci krajín OECD v pripravenosti a uplatnitenosti absolventov v praxi, dnes je na treťom mieste od konca,“ povedal Jaroslav Holeček zo Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Za nami e v tejto štatistike už len Grécko a Španielsko. Počet študentov stredných odborných škôl technického zamerania má v porovnaní s náborom na SOŠ netechnického smeru i gymnáziá klesajúci trend. Výrazne zaostáva aj praktická výučba. ,,Výsledkom je fakt, že takmer vo všetkých profesiách chýbajú kvalifikovaní odborníci,“ dodal Holeček.
Zamestnávatelia Slovenska združení pri Rade vlády pre odborné vzdelávanie a prípravu prichádzajú s programom transformácie stredného odborného školstva. Chcú, aby každý absolvent mal svoje uplatnenie. ,,Východiskovým krokom v rámci reformy je definovanie potrieb trhu práce - teda zamestnávateľov. V rámci tohto kroku bude stanovený potrebný počet absolventov v konkrétnych profesiách v jednotlivých regiónoch,“ opísal Július Hron, viceprezident Združenia automobilového priemyslu SR. V rámci reformy plánujú zaviesť aj kariérne poradenstvo v školách či špecializáciu škôl podľa odvetví. ,,Chceme dosiahnuť stav, aby 70 % absolventov našlo uplatnenie v odbore, ktorý vyštudovali,“ okomentoval Hron.
Škola by mala byť viac o praxi ako o teórii z učebníc
Jednou z ciest, ako zlepšiť uplatnenie absolventov v praxi, je zavedenie tzv. duálneho systému vzdelávania. Žiaci by sa okrem teórie mali venovať viac praxi, najlepšie u konkrétneho zamestnávateľa - tento systém sa začne overovať na 21 slovenských stredných odborných školách v siedmich odvetviach. Pre zamestnávateľov je inšpiráciou aj reálna skúsenosť zo Švajčiarska. Táto krajina je v uplatnení mladých na trhu práce na 2. priečke spomedzi krajín OECD (na prvom mieste je Holandsko). ,,Stredné, učňovské povolanie nemá na Slovensku dostatočný imidž,“ okomentoval včera Josef Aregger zo Švajčiarskej obchodnej komory. Vo Švajčiarsku už 15 a 16-roční stredoškoláci trávia v škole s knihami iba 1-2 dni a 3-4 dni sú v podniku na praxi, kde naberajú skúsenosti a zvykajú si na prácu. S nezamestnanosťou mladých tam preto nemajú taký problém.
Zamestnávateľov motivujú daňové úľavy
Podľa vyjadrenia rezortu školstva zákony, ktoré upravujú problematiku odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách, neupravujú problematiku dohody medzi školou a zamestnávateľom o príprave budúcich zamestnancov. Možnosť podpísania pracovnej zmluvy medzi žiakom strednej odbornej školy a jej budúcim zamestnávateľom upravuje Zákonník práce. ,,Jedným z hlavných cieľov zákona o odbornom vzdelávaní a príprave je motivovať zamestnávateľov, aby vstúpili do procesu odborného vzdelávania a prípravy. K tomuto účelu zákon vytvoril dva motivačné predpoklady,“ povedal hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák. Prvým je, že absolvent strednej odbornej školy je pripravený na výkon povolania v súlade s požiadavkami zamestnávateľa, s motiváciou zotrvať u neho v pracovnom pomere. ,,Druhou a nie menej podstatnou motiváciou pre zamestnávateľa vstúpiť do odborného vzdelávania a prípravy sú daňové stimuly,“ doplnil Kaliňák.
Prečo dať žiaka na odbornú školu
Radí Peter Paška z personálnej spoločnoti Proact People Slovensko
1. Mzda – absolventi technických odborov (odborníci) zo stredných škôl
majú veľmi často vyššie mzdy ako absolventi vysokých škôl.
2. Uplatnenie – absolventi kvalitných odborných stredných škôl majú ďaleko vyššie uplatnenie ako gymnazista. Závody a fabriky si ich žiadajú pre ich kvalifikáciu, ktorej sa naučia.
3. Absolvent strednej odbornej školy nemá problém pokračovať na vysokej škole rovnako ako gymazista, na technických školách má často dokonca obrovský náskok v odborných predmetoch.
4. Zo strojára bude vždy dobrý strojár alebo aj ekonóm. Z ekonóma strojár nebude nikdy. A ak náhodou, určite nie dobrý.
5. Absolvent odbornej školy može pôsobiť ako slušne zaplatený živnostník. Gymnazista asi ťažko.
6. Vždy je lepšie, keď dieťa s horším prospechom na základnej škole absolvuje učňovské vzdelanie a má v rukách remeslo, ako by sa zbytočne trápil na gymnáziu, po absolvovaní ktorého sa nedostane na kvalitnú vysokú školu a po mnohých rokoch štúdia si nájde len slabo zaplatenú robotu, alebo vôbec žiadnu.
Absolvent stredných škôl
- 68 879 bol priemerný počet absolventov stredných škôl za 3 roky v rokoch 2009 - 2011.
- 29,3 % z celkového počtu týchto absolventov skončilo na úradoch
práce ako nezamestnaní (20 158).
- Na chvoste: Slovensko je v uplatniteľnosti absolventov v praxi na treťom
mieste od konca spomedzi krajín OECD. Ešte v roku 1991 sme boli na prvom mieste.
- Iba 6,4 % absolventov sa dokázalo uplatniť vo svojom vyštudovanom odbore, 18,3 % pracovalo v inom odbore a 46 % šlo po strednej na vysokú školu.
- 65 603 pracovných ponúk, v ktorých zamestnávatelia požadovali, aby mal uchádzač stredoškolské vzdelanie s maturitou alebo bez maturity, zverejnil pracovný portál Profesia.sk za rok 2012. Z nich 21 % malo v inzeráte uvedené, že sú vhodné aj pre absolventov.
- 45 912 absolventov stredných odborných škôl registruje ministerstvo školstva iba za minulý rok, stredné školy skončilo aj 19 098 gymnazistov a 567 konzervatoristov.
