So sedemčlennou rodinou strávil v osade vyše roka, aby prenikol do ich spôsobu existencie. Na základe intímnych rozhovorov sa mu podarilo zistiť prekvapujúce fakty. Svoje skúsenosti plánuje zachytiť v ďalšej publikácii pre lekárov.
Doktorand Karlovej univerzity Andrej Belák (33) spolupracuje s Inštitútom verejného zdravia LF UPJŠ na výskume zdravia Rómov. Ako prvý si na vlastnej koži vyskúšal život v ich typickej komunite. „Keď sa mám zaoberať niekoho správaním, zaujíma ma, ako ho sám interpretuje. Odišiel som preto na 13 mesiacov žiť do segregovanej rómskej osady v okrese Krupina,“ hovorí zanietený antropológ.
Intímne rozhovory„Zaradil som sa do sedemčlennej rodiny. Naučil som sa miestny dialekt a vytvoril si silné sociálne väzby. Na záver som v intímnych rozhovoroch v celej osade prešiel otázky zdravia.“ Niektoré zistenia mladého vedca prekvapili. Osadníci sú oveľa šťastnejší a spokojnejší ako „gadžovia“, hoci musia dennodenne vynaložiť fyzické úsilie na zabezpečenie základných životných potrieb ako teplo či strava. „Oboznámenosť s medicínou majú hlavne vyššie postavení veľmi dobrú. Majú prehľad v chorobách, aj vo fungovaní zdravotného systému. Dôverujú v znalosť doktorov,“ hodnotí antropológ.
„Rómovia z osady v skutočnosti nie sú promiskuitní. Je medzi nimi obrovský tlak strážiť vernosť. Skôr však začínajú zakladať rodiny,“ dodal. Svoje osobné skúsenosti plánuje Belák zachytiť v publikácii, ktorá by pomohla lekárom pri komunikácii s rómskym etnikom. S „jeho“ rómskou rodinou je stále v kontakte.
Najdôležitejšie zistenia:
- Rómovia úplne dôverujú lekárom a ich znalostiam.
- Lekárske odporučenia však dodržiavajú len vtedy, keď nie sú v konflikte s predstavou dobrého rómskeho života.
- Pri chronických ochoreniach nedodržiavajú odporučenia lekára, napr. odmietajú ísť do nemocnice.
