Vyplýva to z výsledkov americkej klinickej štúdie, o ktorej informoval denník The New York Times. Psychoterapiu podstúpilo všetkých 90 účastníkov štúdie, ktorú v máji zverejní časopis Nature Medicine. Z tých, ktorí dostali drogu MDMA, až 67 percent dva mesiace po liečbe už nespĺňalo podmienky na stanovenie diagnózy posttraumatickej stresovej poruchy. V skupine, ktorá dostala placebo, to bolo 32 percent.
Droga zároveň nespôsobila žiadne vážne vedľajšie účinky, píše The New York Times. Niektorí účastníci hlásili mierne dočasné príznaky ako nevoľnosť či stratu chuti do jedla. Ako pre New York Times uviedol neurovedec Gul Dolen z lekárskej fakulty americkej Univerzity Johnsa Hopkinsa, ide o bezprecedentne dobré výsledky pre liečbu neuropsychiatrického ochorenia.
MDMA bola v minulosti viackrát úspešne testovaná na liečbu PTSD. Ako však uvádza New York Times, táto štúdia je prvá v rámci tretej fázy klinických testov. Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) vyžaduje pred schválením tejto látky na použitie ešte jednu úspešnú štúdiu - tá momentálne prebieha so 100 účastníkmi. Túto nelegálnu tzv. diskotékovú drogu by mohol americký regulačný orgán schváliť už v roku 2023.
Podľa odborníkov na duševné zdravie by schválenie MDMA mohlo viesť k ďalším štúdiám. MDMA by totiž mohla liečiť aj závislosti, obsedantnú neurózu, fóbie, poruchy príjmu potravy, depresiu, sociálnu fóbiu u dospelých ľudí s autizmom a ďalšie neduhy. Niektorí odborníci však vyzývajú na opatrnosť. Podľa emeritného profesora a bývalého šéfa oddelenia psychiatrie na Duke University v americkom štáte Severná Karolína Allena Jamesa Francesa "nové terapie nikdy nie sú tak úžasné, ako sa na prvý pohľad zdajú".
Na rozdiel od tradičných farmaceutík však MDMA nelieči len príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, hovorí neurovedkyňa z University of California v San Franciscu a spoluautorka štúdie Jennifer Mitchellová. Podľa dostupných údajov MDMA spolu s psychoterapiou umožňuje mozgu spracovať bolestivé spomienky a uzdraviť sa.
Navyše, ako zdôrazňuje Rick Doblin, zakladateľ neziskovej organizácie Multidisciplinary Association for Psychedelic Studies (MAPS), ktorá výskum financovala, MDMA sama o sebe automaticky neprinesie pozitívne výsledky. "Nejde len o drogu - ide o terapiu vylepšenú touto drogou," povedal Doblin.
Všetci účastníci štúdie najprv podstúpili tri prípravné osemhodinové stretnutia s dvoma terapeutmi. Potom počas troch mesiacov absolvovali ďalšie tri osemhodinové stretnutia, na ktorých dostali buď MDMA alebo placebo. MDMA sa v tele viaže na proteíny regulujúce sérotonín, ktorý je často zjednodušene považovaný za hormón prispievajúci k pocitu pohody a šťastia. MDMA navyše zvyšuje v tele aj hladinu oxytocínu, dopamínu a iných látok, pričom vyvoláva pocity empatie, dôvery a súcitu.MDMA (3,4-metylendioxy-N-metylamfetamín) vynašli vedci nemeckej farmaceutickej spoločnosti Merck v roku 1912. Látku a jej účinky však znovuobjavil až v roku 1976 chemik Alexander Shulgin, ktorý ju predstavil psychoterapeutovi Leovi Zeffovi. Nasledujúcich osem rokov táto droga kolovala medzi terapeutmi a odborníkmi na duševné zdravie, pričom niektorí uviedli, že ich pacienti vďaka MDMA spravili pokrok, ktorý by za normálnych okolností trval roky. V 80. rokoch 20. storočia sa táto látka dostala k širšej verejnosti a v roku 1985 ju Úrad pre kontrolu obchodu s drogami (DEA) zaradil na zoznam zakázaných látok.