Ako ho dolapili
Obeťou Čurka mal byť aj Švajčiar Markus Dubach, s ktorým sa cez internet dohodol, že ho zabije a nakoniec skonzumuje. Jeho cieľom bolo najprv svoju obeť omámiť, potom bodnúť do srdca a rozštvrtené telo skryť do pripravenej jamy posypanej korením. Následne si mal chodiť na miesto po časti tela a konzumovať ich. Švajčiar si to nakoniec rozmyslel a prípad oznámil polícii. Na miesto stretnutia 10. mája 2011 už prišiel policajný agent.
Po tom, ako Matej Čurko potvrdil, že má pri sebe pílky, nože, skrutkovače, igelitové vrecia, tabletky na omámenie a čierne korenie, kukláči spustili akciu. Čurko sa pri akcii pokúsil zastreliť policajného agenta a pri prestrelke dostal viac rán od snajperov. Stihol však zraniť jedného zo zasahujúcich kukláčov a obaja skončili hospitalizovaní v nemocnici. Čurko podľahol vážnym zraneniam o dva dni neskôr, policajt Marek sa našťastie uzdravil.
Prehovorila svokra
Pátranie po mieste posledného odpočinku Čurka, ktorý bol počítačovým expertom, ale pár mesiacov pred tragickou streľbou v neďalekom Kysaku prišiel o prácu, v podstate uľahčila jeho svokra Mária. „Nemá hrob, nie je pochovaný,“ uviedla stroho. V košickom krematóriu nám potvrdili iba to, že pred desiatimi rokmi mali nebožtíka s týmto priezviskom...
Na margo knihy Rozhodnutie, ktorú o Čurkovi napísal Švajčiar Dubach, svokra len poznamenala: „Určite ju nikdy čítať nebudem a neviem, načo ju vôbec bolo vhodné vydať. Ten kanibalizmus je úplná somarina! Na Mateja môžem spomínať len v dobrom a stojím si za tým, čo som povedala už pred pár rokmi, že neverím tomu, čo sa o ňom popísalo. Veď on naozaj nevedel plynule rozprávať inými jazykmi. Ako si teda mohol písať a dohadovať sa so Švajčiarom?“
Všetci, ktorí Čurka poznali, sa zdráhajú uveriť, že to naozaj bolo tak, ako to opísala polícia. V dedine Sokoľ je táto téma prakticky tabu. Predstava, že medzi nimi mohol žiť kanibal, je pre nich neprijateľná. Aj tak sa však nad obcou vznáša ako desivý prízrak z minulosti...
Znalci: Išlo o úkladné vraždy
Podľa znalcov Čurko trpel schizoidnou poruchou osobnosti, čiže psychopatiou. „Možno uňho konštatovať aj deviáciu nekrofilný sadizmus a kanibalizmus. Ide o deviáciu, ktorá sa prejavuje v záľube a silnom emočnom vzrušení pri témach smrti, rôznych spôsoboch usmrcovania druhých, kontaktoch a manipulácii s ich telami a následnej konzumácii,“ uviedli súdni znalci, podľa ktorých Čurkove činy možno hodnotiť ako úkladné vraždy, hoci s ním obete veľmi intenzívne spolupracovali.
„Aj z neúplných údajov o obetiach je zrejmé, že mohlo ísť o psychicky choré osoby, navyše páchateľ nimi cez internet relatívne sofistikovane manipuloval, takže aj vzhľadom na jeho pudovú deviáciu možno psychologickou analýzou motivácie podporiť verziu o úkladných vraždách,“ dodali súdni znalci.
