Ľahko ste sa naučili techniky, ktoré si vyžaduje vaša práca?
Áno, to je tou mojou zvedavosťou. Už ako dieťa som všetko skúšal. Vyrobil som si lietadlo, na podvozok kočíka, som primontoval krídla. Poznával som svet, nebál som sa ho. Neznáme bolo dobrodružstvom, nie hrozbou. Moje prvé vojnové hračky boli granáty, hádzali sme ich a čakali, čo to urobí. Vymýšľali sme z toho, čo existovalo. Všade bolo veľa nábojov. Nemecký šedočierny, ten mal malú cenu. Za jeden ruský, mosadzný, sme vymenili dvadsať nemeckých. Ale slovenské náboje, to bola zlatá nábojnica a projektil bol zrkadlovo strieborný. Za ten som dostal päťdesiat ruských! Po častiach som doniesol domov ľahký guľomet. (smiech) Aj to bola zvedavosť.
Človeka, a zvlášť kreatívneho umelca, celý život sprevádza zvedavosť…
Spomínam si, ako ma rodičia prepašovali do kina na americký film Alibaba a 40 zbojníkov. A tam sa lietalo na kobercoch. Mali sme tetu v Amerike, ktorá nám posielala po vojne cukrovinky, konzervy, žuvačky… Napísal som jej, aby nám neposielala konzervy, ani žuvačky, nech mi pošle lietajúci koberec, lebo by som chcel na ňom lietať. Myslel som si, že tak vyzerá Amerika. Že všetci tam lietajú na kobercoch a nosia turbany. Nič som nevedel o svete, a všetko bolo prekvapivé, zaujímavé, a dávalo nám nádej, že to najkrajšie ešte len príde. Bol to priestor pre fantáziu. I smrť bola ďaleko. Najhoršie je, že človek má skúsenosť a má aj pamäť. Ako sa tak pozerám, zdá sa mi, že politika dnes stavia na tom, že ľudia si nič nepamätajú. Ale veci sa opakujú a vy viete, ako dopadnú.
Je teda milosrdnejšie nepamätať si niektoré veci?
Keď je človek mladý, je ako počítač. Všetko, čo vidí a zažíva, ukladá na harddisk - do pamäti. Presne ako keď dávate informácie do počítača. Čím viacej informácií dáte, tým viac máte na harddisku myšlienok. A keď je človek starší, musí niektoré dáta – spomienky – vymazať, aby sa mu tam dostávali nové. Ale myšlienky sa ukladajú i iným spôsobom. Gorkij, ktorý údajne prešiel peši celé Rusko, ukladal spomienky do svojich kníh. Ja svoje spomienky ukladám do filmov. Ja som už nemusel chodiť peši naprieč krajinou, aby som so svojimi filmami, prešiel celý svet. Ak je film ľudský, a má príbeh, dokáže rozplakať a rozosmiať každého a kdekoľvek. Po Tisícročnej včele, mi písali dokonca diváci z Austrálie, že je to príbeh ich rodičov a prarodičov. Ľudský život si je všade v niečom podobný a jeho problémy sú istým spôsobom vždy rovnaké.
Vymazali ste zo svojho pomyselného harddisku aj neprávosti, ktoré sa vám ako umelcovi diali?
Ja som sa dostal do politickej nevôle už v čase, keď vznikla nová vlna ako chceli politici, s prúdom. Umenie je totiž dôležité nielen pre umelca, ale pre každého z nás. Má vyvolať polemiku, a má ísť proti prúdu. Pýtať sa a klásť otázky o živote. Je to jeho poslanie. Už od narodenia som sa pýtal matky, prečo je nebo modré, prečo musím ísť do školy… A keď som nedostal uspokojivú odpoveď, hľadal som ju sám. A to mi zostalo na celý život aj v mojej tvorbe. Ocitli sme sa v dobe, v ktorej sa od nás vyžaduje, aby sme nekládli otázky. Ľudia sú zbavovaní nádeje že existujú zázraky. Nádeje, že ešte niečo možno zmeniť. Prestávajú snívať, i keď všetko nové vzniklo zo snov. Keď vznikol nápad na prvý vlak, francúzska akadémia vied mala posúdiť, či také čudo môže ísť po koľajniciach. Vedci vydali posudok, že keby sa toto zrealizovalo, tak by pri 40 km rýchlosti vznikol taký prievan a vietor vo vlaku, že by vyhodilo cestujúcich von oknom. Nakoniec zvíťazili tí, ktorí šli proti prúdu.
Nedávno ste prekonali koronavírus. Mali ste strach, keď ste skončili v nemocnici?
Ja som strach nemal, ani nemám. Možno je to tým, že som optimista. Mohol mať strach, keď som išiel na transplantáciu srdca. Ani vtedy som ho nemal strach, lebo som vedel, že čo sa má stať, stane sa. Ležal som v nemocnici s mužom, ktorý mal tú istú srdečnú vadu ako ja. Bol o 25 rokov mladší. Oznámili mu, že bez nového srdca nedožije poldruha roka. Odmietol transplantáciu. Vraj, ak má zomrieť, chce zomrieť s vlastným srdcom. Jeho viera, že jeho púť sa už naplnila, bola nesmierne silná. Mojou vierou bolo, že sa všetko obráti k lepšiemu.
