Na otázku novinára v Bielom dome, či si myslí, že Irán berie tieto rokovania vážne, Biden odpovedal kladne. "Ale ako vážne tieto rozhovory berú a čo sú pripravení urobiť, to už je druhá vec," povedal Biden a dodal, že všetky zúčastnené strany spolu stále diskutujú.
Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová neskôr uviedla, že v rámci rokovaní s Iránom bol dosiahnutý určitý pokrok. Dodala však, že "Spojeným štátom bolo vždy jasné, že to bude dlhý proces".
Rokovania o oživení dohody sa začali v rakúskej metropole na začiatku apríla. Prítomná je aj americká delegácia, ktorá však s Iránom opäť rokovala len nepriamo princípom tzv. kyvadlovej diplomacie - rokovania viedla s predstaviteľmi ostatných zúčastnených mocností.
Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA podpísali v roku 2015 s Iránom tzv. jadrovú dohodu, známu aj pod názvom Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA), ktorá zaviazala Teherán, aby výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity.
USA však v roku 2018, keď bol ich prezidentom Donald Trump, od tejto dohody odstúpili a následne voči Iránu opätovne zaviedli sankcie. Islamská republika sa v dôsledku týchto sankcií ocitla za uplynulé dva roky v akútnej hospodárskej kríze, ktorú ešte prehĺbila koronavírusová pandémia. Teherán na odstúpenie USA reagoval postupným porušovaním svojich záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody.
Nový americký prezident Joe Biden prisľúbil, že USA sa k dohode vrátia pod podmienkou, že Irán najskôr začne znovu rešpektovať záväzky, od ktorých upustil po Trumpovom rozhodnutí. Teherán však tvrdí, že prvý krok musia naopak urobiť USA, a to v podobe zrušenia všetkých sankcií.