Negatívne vníma to, že netransformované zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti štátu, teda štátne nemocnice, zvýšili v minulom roku svoj dlh po lehote splatnosti o viac ako 67 miliónov eur. "Kvitovať však treba aspoň to, že sa spomalilo tempo zadlžovania v porovnaní s predošlými rokmi, samozrejme, po očistení od vplyvu oddlžovania, keď záväzky po lehote splatnosti pravidelne rástli ročným tempom viac ako 100 miliónov eur," povedal.
Analytik poukázal na to, že kým napríklad v minulom roku rástli záväzky po lehote splatnosti 13 najväčších štátnych nemocníc priemerným mesačným tempom 5,29 milióna eur, v roku 2019 pri nebratí efektu oddlžovania do úvahy to bol nárast až o 12,24 miliónov eur mesačne.
Zachar poukázal na to, že minulý rok hospodárili tieto štátne nemocnice so stratou 76,5 milióna eur, pričom v roku 2019 bol ich hospodársky výsledok bez zohľadnenia oddlženia strata takmer 178 miliónov eur. Z tohto pohľadu možno podľa analytika skonštatovať, že minulý rok nebolo hospodárenie štátnych nemocníc horšie ako po predošlé roky.
Za dobrú správu považuje to, že napriek pandémii sa nemocniciam delimitovaným na obce a VÚC alebo transformovaným na neziskové organizácie podarilo medziročne znížiť stav svojho dlhu po lehote splatnosti a že zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti dlhodobo pokračujú vo výbornom hospodárení a splácajú svoje faktúry v plnej výške a načas.
"Za pozornosť určite stojí skutočnosť, že celý medziročný nárast výnosov štátnych nemocníc od zdravotných poisťovní stačil pokryť len 55 percent medziročného nárastu personálnych nákladov nemocníc," povedal.
Analytik INEKO poukázal tiež na to, že podiel osobných nákladov v pomere k výnosom od poisťovní sa medziročne neustále zvyšuje. Osobné náklady predstavovali v roku 2020 podiel 77 percent na výnosoch od zdravotných poisťovní, zatiaľ čo v roku 2019 to bolo 72 percent. "To 'značne komplikuje situáciu pri zlepšovaní finančnej kondície nemocníc', ako sa píše v správe MZ SR o vývoji dlhu v rezorte," priblížil.
Problémom je podľa Zachara aj neudržateľne nastavený platový automat. Rovnako za problematickú považuje neochotu vlád dofinancovať oprávnené náklady vyplývajúce z legislatívy. Taktiež je to úhradový mechanizmus, ktorý podľa analytika paušálne odzrkadľuje neistotu a absentujúce poznanie, čo znamená oprávnené náklady a zisk, a teda obojstranne férovú platbu, ale aj nezodpovedné plošné zvyšovania platov v stratových a zadlžených nemocniciach nad rámec zákona v rámci kolektívneho vyjednávania, ktoré nie sú kryté zdrojmi, a tiež z dôvodu neefektívnosti a malého tlaku na zvyšovanie produktivity práce.
