Pozeral sa na Bratislavu, kde obyvatelia odstraňovali škody, spôsobené častým bombardovaním mesta zápalnými bombami francúzskeho delostrelectva. Stál iste zamyslený na pôde, ktorá pred pár dňami ešte bola krvavým bojiskom - vedľa hrobu padlého francúzskeho dôstojníka, a pozeral sa na mesto, ktoré otvorilo svoje brány slávnej Grande Armée nie preto, že bolo porazené, dobyté. Stalo sa tak iba v dôsledku ďalšej neúspešnej účasti Rakúska v koalícii proti Francúzsku. Dohoda o prímerí bola impulzom, ktorý otvoril brány Bratislavy.
Vo Vinohradníckom múzeu v Bratislave sa nachádza dno cínového suda, ktorý bol vyrobený v roku 1809. Sú na ňom rôzne historické záznamy a je tu vyrytá aj správa, že v auguste toho roku Bratislavu navštívil cisár Napoleon. Spomínaný sud pôvodne vlastnila občianska strelecká rota v Bratislave. Z radov obyvateľov mesta si spomína na jeho návštevu Zuzana Hirschová, majiteľka pálenice, manželka Antona Slubeka, ktorá francúzskeho cisára a jeho sprievod videla. Archivár Ovídius Faust zanechal v roku 1959 list, v ktorom upozorňuje na návštevu Napoleona I. v Bratislave v roku 1809. Zároveň v ňom uvádza historické pramene, ktoré o tejto udalosti informujú.
Hrad Devín
Nevieme, aké myšlienkové pochody viedli francúzskych dôstojníkov k vydaniu rozkazu na zničenie hradu Devín, našej národnej pamiatky. Pre Bratislavu mal hrad Devín dôležitý strategický význam. Kontroloval tok Dunaja a tvoril akúsi vysunutú obrannú záštitu mesta. Asi tu treba hľadať aj odpoveď na otázku prečo. Išlo o lokalitu dôležitého strategického významu, a preto hrad postihol tento smutný a krutý osud. Pre nás Slovákov krutý dvojnásobne.
Hrad Devín nie je iba akousi strategickou historickou stavbou. Stal sa národným symbolom. Svedkom dávnej histórie nášho národa. Zohral tiež dôležitú úlohu v štúrovskom období, v boji za svojbytnosť a rovnoprávnosť slovenského národa. V kronike obce Devín sa o tomto skutku dočítame nasledovné: „Stráží zbavený hrad bol Napoleonovou armádou ‚hrdinsky‘ dobytý a než ho v roku 1809 opustili, z vyloženej roztopašnosti a bez strategickej nutnosti ho vyhodili do vzduchu.“
Napoleon I. sa už do Bratislavy nikdy nevrátil. Všetky jeho plány zmaril neúspešný vpád do Ruska a následne i jeho koniec, ktorý predznamenala prehratá bitka pri Waterloo.
