Združenia vo svojom stanovisku konštatujú, že vo vyhláške neboli pred jej podpísaním odstránené všetky zásadné pripomienky a rozpory. Nebola dosiahnutá ani zhoda dotknutých strán. "Takéto praktiky rezortu sa rovnajú tým totalitným, proti ktorým minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) sám v minulosti bojoval," tvrdia. Organizácie odmietajú "trpieť vplyv populistickej legislatívy" na ich členov a obyvateľov SR.
Pozastavenie vyhlášky, krátko po jej podpísaní, požadovalo aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Dôvodom bolo výrazné a nedostatočne odôvodnené obmedzenie využívania poľnohospodárskej a lesnej krajiny. "Tento krok zo strany MŽP SR bude mať negatívny dosah na podnikateľské a chovateľské prostredie nielen na vidieku, ale aj na celkový rozvoj krajiny, pôdohospodárstva a potravinárstva," povedal pre TASR hovorca MPRV Daniel Hrežík. Dodal, že neodstránené rozpory sú dôsledkom chýbajúcej odbornej diskusie počas prípravy vyhlášky.
Envirorezort odmieta vyhlásenie organizácií. Kritiku považuje za nepodloženú a politickú. MŽP uviedlo, že organizácie sa stavajú voči vyhláške, pretože ju rezort vydal proti ich vôli. "Lenže MŽP konalo, tak ako aj pri iných legislatívnych materiáloch ministerstva, v súlade s platnými zákonmi," konštatuje. To, že vyhláška v procese medzirezortného pripomienkového konania nedostala súhlas všetkých účastníkov, nie je podľa envirorezortu nič neobvyklé a nebráni to ani jej vydaniu, ani právoplatnosti. "Vyhláška vychádza striktne zo splnomocnených ustanovení zákona o ochrane prírody, neukladá povinnosti nad rámec uvedeného zákona a je v súlade s Ústavou SR," uvádza MŽP.
Medzi združenia, ktoré vyhlášku kritizujú, patrí Slovenská poľovnícka komora, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Slovenská lesnícka komora, Slovenský zväz včelárov a Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.
