Upozornil na to Inštitút urbánneho rozvoja (IUR). "Rozumieme, že dnešné poplatky sú relatívne nízke. V minulosti vznikli ako čiastočná kompenzácia nákladov obci spojených so stavebnými a inými konaniami, lebo štát tieto činnosti dlhodobo podfinancovával," podotkol inštitút s tým, že poplatok za územné rozhodnutie a stavebné povolenie pre rodinný dom býval doteraz na úrovni 90 eur, ten istý poplatok pri bytovom dome bol na úrovni 250 eur a najdrahší poplatok za územné rozhodnutie a stavebné povolenie pre ostatné stavby v cene nad 10 miliónov eur bol na úrovni 1100 eur.
Ako však inštitút dodal, návrh ráta s poplatkom 1,25 % zo stavebných nákladov. Ak teda výstavba rodinného domu stojí 100.000 eur, potom poplatok bude 1250 eur, pri bytovke za päť miliónov eur bude poplatok 62.500 eur a pri inej stavbe za 10 miliónov eur sa bude musieť platiť poplatok vo výške 125.000 eur.
"Toto sú už poplatky, ktoré pocíti každý. Môže to znamenať ďalší rast cien bytov, a tým aj ďalšie znižovanie dostupnosti bývania," dodal inštitút.
Predkladatelia zákona síce uvádzajú v doložke vplyvov pozitívny dosah na konkurencieschopnosť Slovenska, s čím však inštitút úplne nesúhlasí. Skrátenie povoľovania stavby podľa inštitútu posunie Slovensko vpred, ale pre zvýšenie poplatkov treba rátať s posunom vzad.
"Zároveň je potrebné uviesť, že náklady na samotné stavebné povolenie a kolaudáciu predstavujú v susedných krajinách výrazne nižšie sumy ako navrhovaný poplatok, čo bude mať tiež negatívny vplyv na konkurencieschopnosť krajiny," podotkol inštitút s tým, že s týmto návrhom by súhlasil len v prípade, ak by zároveň došlo aj k rovnocennému zníženiu poplatku za rozvoj.
Inštitút tiež kritizuje, že autori návrhu legislatívy nezahrnuli pozitívne vplyvy a väčšie príjmy pre štát v doložke vplyvov. Tento materiál totiž nehovorí nič o úspore z medziročného rastu cien stavebnej produkcie, úsporách z digitalizácie, o skorších platbách dane z nehnuteľnosti a ani o skoršom príjme dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov.
