Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že v rámci pondelňajších debát o Bielorusku navrhol, aby diplomati EÚ už v júni pripravili "hĺbkovú" debatu o tejto krajine. Aj preto, že od vlaňajších augustových zmanipulovaných prezidentských volieb ubehlo niekoľko mesiacov a zo strany bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka vidieť opačný trend, aký očakáva EÚ. Nie taký, že by uznal práva občanov na slobodné voľby, demokraciu a právny štát, ale naopak, Lukašenko "priťahuje skrutky" voči svojim oponentom a kritikom.
"Ešte počas rokovaní som hovoril so Sviatlanou Cichanovskou a povedala, že v súčasnosti prebieha v Bielorusku 3000 prípadov trestných konaní voči Bielorusom len preto, že vyšli na ulicu a protestovali za svoje základné slobody," opísal Korčok svoj pondelňajší telefonický rozhovor s líderkou bieloruskej opozície. Podľa Korčoka by si aj občania Slovenska mali uvedomiť, že aj ich sloboda bola založená na tom, že niekomu neboli ľahostajní, a mali by sa preto ohľadom diania v Bielorusku postaviť za princípy, ktorým sami veria.
"Cítim tak trochu, že je to aj náš dlh, aby sme v takej blízkej krajine v našom bezprostrednom susedstve a hlavne jej občanom pomohli byť slobodní. Nehovoríme im, koho majú voliť, ale musia mať možnosť slobodnej voľby," odkázal. A spresnil, že taká situácia zatiaľ v Bielorusku nie je, čo okrem iného dokazuje aj prenasledovanie novinárov, keď Bielorusko je v indexe slobody tlače na 153. mieste zo 180 krajín sveta.
Na otázky o tom, ako vznikli fámy, že Lukašenko mal byť predmetom atentátu, Korčok uviedol, že správy o atentátoch sa zjavujú v režime, ktorý potrebuje vyvolávať pocit permanentného ohrozenia zvonku. "Vtedy sa operuje s takýmito cielenými dezinformáciami. Cieľ je vzbudiť strach, odradiť ľudí od toho, aby vyšli do ulíc," vysvetlil šéf diplomacie.