Nemecko sa aj napriek nízkemu rastu HDP môže pochváliť 5,5% nezamestnanosťou, polovičnou ako vo Francúzsku. V Nemecku však 8 miliónov pracovníkov pracuje pod úrovňou francúzskej minimálnej mzdy. Francúzi preferujú istoty, Nemci zamestnanosť. Vyhovárať sa na krízu nemôžeme ani na Slovensku. Vyššie dane a odvody sú zákonite sprevádzané vyššou nezamestnanosťou. Konsolidácia verejných financií sa pritom dá robiť aj inak. Estónci po tvrdých škrtoch vo výdavkoch zaznamenali pokles nezamestnanosti o 9 % za 3 roky. Krajina má zároveň nízky dlh a vyrovnaný rozpočet.
Zníženie vysokej nezamestnanosti na Slovensku neprinesú stimuly a dotácie vybraným firmám, keďže len prerozdeľujú existujúce zdroje. Skutočný nárast zamestnanosti môže prísť len s lepšími podmienkami pre podnikateľov, ktorí pracovné miesta vytvárajú. Týmito podmienkami sú dobrá vymáhateľnosť práva a nižšie daňovo-odvodové zaťaženie. Vláda preto môže začať znížením najvyššej sadzby dane z príjmu právnických osôb vo východnej Európe. Trhu práce by tiež pomohlo zavedenie odvodovej úľavy pre nízkopríjmových zamestnancov, ktorým vysoké odvody obmedzujú možnosť uplatnenia. Pokračovať môžeme zrušením minimálnej mzdy, ktorá paradoxne najviac škodí regiónom s najvyššou nezamestnanosťou.
Oberú tieto opatrenia krajinu o istoty? Vládna byrokracia a vysoké dane okrem dobre organizovaných lobistov nikomu istoty neprinášajú. Budúcnosť nevie garantovať nikto. Je preto na nás, či chceme žiť v ilúzii lepších zajtrajškov, ktoré na Slovensko neprichádzajú, alebo radšej pomôcť 400-tisícovej armáde nezamestnaných.
Názory redakcie sa nemusia stotožňovať s názormi autora komentára, ktorý zodpovedá aj za jeho vecný obsah.
