Tieto nové zistenia navyše zvyšujú pravdepodobnosť, že teplo z nedávnej sopečnej činnosti mohlo pomerne nedávno vytvoriť priaznivé podmienky pre mikrobiálny život, informoval v utorok vedecký portál Space.com. Väčšina sopečnej činnosti sa na Marse vyskytovala pred troma až štyrmi miliardami rokov, následkom čoho bol vznik obrovských masívov, ako je napríklad Olympus Mons - najvyššia hora slnečnej sústavy. Odborníci sa domnievali, že Mars bol niekoľko miliónov rokov vulkanicky neaktívny. Teraz však na červenej planéte našli dôkaz o sopečnej erupcii, ku ktorej došlo zhruba pred 50 000 rokmi.
"Toto je najmladšia zdokumentovaná sopečná erupcia na Marse. Možnosť, že Mars by v súčasnosti mohol byť potenciálne vulkanicky aktívny, je vzrušujúca," uviedol hlavný autor štúdie David Horvath z Planetary Science Institute (PSI) v meste Tuscon v americkom štáte Arizona.
S využitím údajov zo satelitov obiehajúcich okolo Marsu vedci objavili predtým neznáme sopečné usadeniny v marťanskej oblasti známej ako Elysium Planitia. Toto miesto pokryté magmatickými horninami je široké približne 13 kilometrov a pokrýva oblasť o niečo väčšiu ako je Washington, D.C., píše Space.com. Podľa vedcov ide o nález, ktorý na Marse nemá obdobu a podobá sa skôr na útvary vytvorené staršími sopečnými výbuchmi na Mesiaci a Merkúre.
Stúpajúca magma okrem toho mohla roztopiť ľad v blízkosti povrchu a poskytnúť tak priaznivé podmienky pre vznik jednoduchších mikrorganizmov. "To síce samo osebe nie je dôkazom o minulom živote na Marse, ale naznačuje to existenciu obývateľného prostredia," dodal Horvath.
V súvislosti s týmto objavom je zaujímavá tiež skutočnosť, že známky po tejto novoobjavenej sopečnej erupcii sa našli iba desať kilometrov od najmladšieho z veľkých impaktných kráterov na Marse, ktorý vznikol po dopade meteoritu. Vzhľadom na to, že vek krátera a novoobjavenej sopečnej erupcie je približne rovnaký, vedci nemôžu vylúčiť ani možnosť, že najmladšiu sopečnú erupciu spustil práve dopad cudzieho telesa na marťanský povrch.