Novelu zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami vo štvrtok schválilo plénum parlamentu.
Návrhom zákona sa zabezpečuje transpozícia eurosmernice o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci. Eurosmernicu sú všetky členské štáty EÚ povinné transponovať do 1. mája 2021, pričom prijaté zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia sa musia začať uplatňovať najneskôr od 1. novembra 2021.
Návrhom zákona sa v zmysle eurosmernice podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR rozširuje definícia pojmu odberateľ, ale aj pojmu dodávateľ.
Podľa MPRV je národná legislatíva obsahom v zásade prísnejšia, avšak eurosmernica umožňuje členskému štátu Európskej únie prísnejšie opatrenia, ako sú uvedené v tejto smernici.
Na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca Vladimíra Zajačika (OĽANO) dochádza v návrhu zákona k viacerým úpravám. "Navrhované úpravy sú kompromisným výsledkom rokovaní medzi zástupcami obchodníkov a potravinárov a majú za cieľ nastaviť spravodlivejšie podmienky v obchode s potravinami," priblížil Zajačik.
Zmeny v dôsledku pozmeňujúceho návrhu zahŕňajú napríklad úpravu pojmu odberateľ či definície pojmu tretia osoba, dopĺňa sa tiež definícia pojmu skupina. Ponecháva sa v platnosti účinné znenie neprimeranej podmienky účtovania logistických poplatkov. Upravujú sa aj lehoty splatnosti za faktúry tak, aby bola pri splatnosti faktúr zohľadnená skutočnosť reálneho doručenia faktúry odberateľovi. Ponecháva sa tiež neprimeraná podmienka predaja potraviny odberateľom spotrebiteľovi za nižšiu cenu, ako je kúpna cena dodanej potraviny. Zároveň sa má zabrániť neoprávnenému vracaniu faktúr obchodníkmi a neúmernému predlžovaniu doby splatnosti faktúr bez opodstatneného dôvodu. Súčasne sa upravili lehoty, keď je možné uložiť poriadkovú pokutu. Posunul sa aj dátum účinnosti návrhu zákona na 15. júna tohto roka.
Eurosmernica je podľa MPRV konsenzom členských štátov EÚ, a to na jednej strane štátov, ktoré v národných podmienkach pociťujú enormný dosah nekalých obchodných praktík na prvovýrobcov a spracovateľov potravín, ako napríklad Slovenská republika, Česká republika, Chorvátsko, Poľsko, Slovinsko a Rumunsko. Na druhej strane štátov, ktoré predmetný problém na národnej úrovni ani nezaznamenali, teda nepotrebujú jeho reguláciu. Ide prevažne o severské štáty ako Fínsko, Dánsko a Švédsko.
