V čistých miestnostiach JPL sa vďaka tejto metóde našli stopy mikróbov, ktoré by mohli byť pri vesmírnych misiách problematické. Ide o organizmy, ktoré majú vyšší počet génov pre opravu DNA, čo im poskytuje vyššiu odolnosť proti žiareniu, môžu vytvárať biofilmy na povrchoch a zariadeniach, prežiť vysušenie a darí sa im v chladnom prostredí.
Ukazuje sa, že čisté miestnosti JPL môžu slúžiť na proces evolučnej selekcie pre najhúževnatejšie mikroorganizmy, ktoré by mohli mať väčšiu šancu prežiť cestu na Mars. Je dôležité zabezpečiť bezpečnosť a uchovanie akéhokoľvek života, ktorý by mohol existovať kdekoľvek inde vo vesmíre, pretože nové organizmy by mohli napáchať chaos, keď sa dostanú do nového ekosystému.
Ľudia majú v tomto ohľade neveselé skúsenosti na našej vlastnej planéte. Napríklad z pokrývok darovaných severoamerickým indiánom sa medzi nimi v 19. storočí rozšírili kiahne. A dokonca ani v roku 2020 sme neboli schopní zastaviť rýchle šírenie koronavírusu, ktorý spôsobuje chorobu covid-19.
Kontaminácia inej planéty je nežiadúca aj z vedeckého hľadiska. Vedci si musia byť istí, že akýkoľvek objav života na inej planéte pochádza naozaj odtiaľ a nejde o falošnú identifikácii mimozemsky vyzerajúcej, ale zo Zeme pochádzajúcej kontaminácie.
Mikróby sa potenciálne môžu zviesť na Mars, dokonca aj po radiačných a sterilizačných procedúrach, a ich genóm sa môže zmeniť do tej miery, že budú vyzerať skutočne mimozemsky - ako sme boli nedávno svedkami u mikróbov, ktoré sa vyvinuli na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) . Ak by sa tieto mikróby našli v marťanskej pôde, mohlo by to viesť k výskumu ohľadom "univerzálnych rysov života", alebo toho, čo by sme pokladali za život na Marse.
Už teraz existuje možnosť, že ak zistíme známky života na Marse, budú pochádzať prapôvodne zo Zeme. Už v čase, keď na povrchu červenej planéty v roku 1971 pristáli prvé dve sovietske sondy, a po nich v roku 1976 americký modul Viking-1, sa tam pravdepodobne mohli dostať fragmenty mikrobiálne a možno aj ľudskej DNA.
