Odvtedy podstúpila osem operácií, z toho jedna bola zameraná práve na odstránenie nezhubného nádoru. Išlo o rozrezanie kože na nose a následne jeho rekonštrukciu. Nanešťastie, do kože sa žene dostala infekcia a tým sa jej zrekonštruovaný nos „zrútil.“ Lekári tak museli vykonať kožný štep, pri ktorom jej poškodenú kožu nahradili tkanivom z častí z vnútornej strany tváre.
„Po piatich hodinách bol celý zákrok hotový a hoci som sa cítila šťastná, že môj nos je konečne opäť celý, zároveň som bola smutná z môjho vzhľadu a všetkých jaziev, ktoré mi zostali. Pamätám si, ako veľmi mi chýbalo byť s kamarátmi v škole. Začala som s tým psychicky zápasiť. Moja mama často plakala, pretože sa bála, že nebudeme mať dosť peňazí na pokrytie všetkých mojich operácií. Cítila som sa hrozne každý deň,“ opisuje ťažké chvíle.
Návrat do školy, kam sa tak tešila, bol pre ňu veľmi ťažký. „Ako som sa vrátila do školy, okamžite som začala dostávať poznámky typu: „Ako sa máš Pinocchio?“ alebo „Vyzeráš ako mimozemšťan s tým nosom.“ Veľmi to ranilo moje pocity a ich neustále šikanovanie sa na mne podpísalo,“ pokračovala v rozprávaní Laudiane, ktorá aj napriek neustálemu vysmievaniu zostala silná. „Ak ľudia nedokázali akceptovať moju odlišnosť, ukazálo mi to len skutočnosť, že nie sú spokojní sami so sebou.“Laudianino zdravotné problémy začali už v útlom detstve. Silné krvácanie z nosa a záchvaty sa zhoršovali natoľko, že musela byť opakovane hospitalizovaná. Tieto symptómy sa jej prejavili prvý raz v piatich rokoch. Z nosa začala krvácať tak silno, že zostala v kaluži krvi a musela byť prevezená do nemocnice.
„Keď ma prijali, zdravotníci bojovali so stanovením diagnózy, pretože vtedy nebola taká technológia ako je dnes. Pokúsili sa vykonať kauterizáciu (t. j. odstránenie porušeného tkaniva vypaľovaním) v snahe zabrániť krvácaniu, ale to nefungovalo. Krvácanie sa mi zhoršilo natoľko, že nebolo dňa, čo by mi silno netiekla krv z nosa. Väčšinu času som trávila v nemocnici,“ popísala ťažké chvíle svojho života Laudiane.
Keďže u Laudiane kvôli odchýlenej priehradke nastali aj problémy s dýchaním, čakala ju rekonštrukcia nosa, pri ktorej jej poškodenú kožu nahradili tkanivom z tváre. „Boli obdobia, keď som vďaka môjmu stavu mohla vykrvácať alebo prestať dýchať, ale ďakujem Bohu, že som tu a môžem rozprávať tento príbeh. Nehanbím sa a ani sa necítim menejcenná kvôli tomu, ako vyzerám. Verím, že ma to urobilo silnejšou a nebude mi to brániť ísť za svojimi snami,“ uzavrela žena.