"Boli sme v šoku. Ani naši starešinovia za celý život nikdy veľkého hada v dedine nevideli," uviedol 38-ročný horský sprievodca. "Všetci pociťujeme zmenu. Teraz sú tu komáre a muchy, aj v tejto nadmorskej výške. Minulý jún som v dedine prvýkrát videl roj kobyliek," povedal Parijar denníku The Times. Po stovky rokov rovnaký dedinský život sa v Lete, ktoré leží 3100 metrov nad morom, rýchlo mení.
Premenlivé vzorce počasia a stúpajúce teploty naprieč celým Himálajami znamenajú, že sa vo vyšších horských polohách objavuje čím ďalej tým viac druhov štvornožcov, vtákov i hmyzu ako kedykoľvek predtým. Niektorí z nich sa presúvajú do nového a teplejšieho podnebia, ďalší hľadajú útočisko pred klimatickou zmenou. Rad nedávnych štúdií preukázal, že do vyšších oblastí sa sťahuje množstvo nepálskych prirodzených druhov.
Samotárskeho leoparda obláčikového, ktorého predtým nikto nikdy nevidel v nadmorskej výške nad 2300 metrov, zachytili kamery, ako sa túla až vo výške 3500 metrov po národnom parku Langtang na hraniciach s Čínou. Vlani zverejnená štúdia agentúry Indický zoologický výskum (ZSI) zistila, že sa v Himalájach až o 1000 metrov vyššie presunulo na 50 druhov motýľov a môr, ktorí vo výšinách hľadajú nový domov.
Hŕstka motýlích druhov sa dokonca uchýlila takmer o dva kilometre vyššie do hôr. Motýle, ktorí sú veľmi citlivé na teplotné zmeny, sú skvelým ukazovateľom dlhodobých zmien klímy v regióne aj vďaka tomu, že ZSI veľa druhov monitoruje už od polovice 19. storočia. Výskum zistil, že unáhlený ústup ľadovcov v celom pohorí, ktorý sa urýchlil v posledných dvoch desaťročiach, spôsobil nedostatok vody a zmenu vegetácie.
Do kedysi panenskej prírody na nižších svahoch Himalájí tiež zasahuje rozrastajúce sa ľudské osídlenie. Vplyv klimatických zmien na vysokohorské komunity je všetko, len nie nepatrný, všímajú si v Lete. Obyvatelia nepálskych dedín, ktorí sa po generácie počas mrazivých zimných mesiacov uchyľovali do nížin, môžu teraz vo vysokých polohách žiť celoročne.
"Sneh je pre himalájsky život nevyhnutný, ale tento rok žiadny nový nenapadal. Nulové snehové zrážky znamenajú, že na pastvinách nerastie tráva," hovorí Parijar. "Zimné teploty klesali až k mínus 25 stupňom Celzia, teraz sa pohybujú okolo desiatich stupňov. Dažde sú nepredvídateľné. Rok od roka sa to horší," dodáva. Horské dedinky sú tiež prvýkrát vo svojej histórii vystavené novým chorobám, ktoré teplejší vzduch privial spoločne s komármi.
Dedina v oblasti Mustangu sa teraz stretáva s pravidelnými nárastmi prípadov malárie a horúčky dengue - a to v regióne, kde tieto ochorenia predtým nikto nezaznamenal. Správa z roku 2016 zistila, že od roku 1988 sa vo vysokohorských oblastiach, kde predtým nebol jediný nakazený, malária prejavila v takmer 10.000 prípadoch. Ochranca zvierat Jadav Ghimirej, ktorý študuje presuny vtákov do vyšších oblastí v Mustangu, uvádza, že dôkazov o možnom drvivom dopade klimatických zmien na Himalájach pribúda.
Okrem vedy však tvrdenie, že je región na pokraji katastrofy, potvrdzujú aj miestne legendy. Klesajúce počty himalájskych vlkov, ktorí v horách kedysi bývali dominantnými predátormi, uvoľnili miesto pre populáciu šakalov. Vlk, hoci obávaný, je v Nepále po stáročia rešpektovaný a dokonca pripodobňovaný ku kráľovskému majestátu a moci. Podľa jednej legendy musel nepálsky monarcha abdikovať, keď za jeho vlády ubudlo vlkov.
Naopak šakalmi Nepálci opovrhujú a v horách ich majú za votrelcov z horúcich južných oblastí či dokonca zvestovateľov skazy. "Objavili sme šakalov vo výškach až 4500 metrov," hovorí Ghimirej. "V oblasti Humla sa dokonca hovorí, že ak šakaly niekedy dosiahnu posvätného jazera Manasarovar, ktoré je vo výške 4590 metrov, nastane koniec sveta, apokalypsa," dodáva.
