Presný počet objektov o veľkosti nad jeden centimeter sa dá ťažko posúdiť, avšak môžu ich byť stovky tisíc až milión. Pritom len malú časť, menej ako päť percent, zachytia, sledujú a katalogizujú pozemné radarové a optické prostriedky. ISS musela vlani kvôli hroziacim stretom dvakrát upravovať dráhu. Uviedol to predstaviteľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Igor Bakaras. Ako kozmické smeti sa zvyčajne označujú všetky umelé objekty a ich časti vo vesmíre, ktoré sú už chybné, nefungujú a nikdy už nebudú slúžiť užitočným účely, ale ktoré predstavujú nebezpečenstvo pri zrážke s funkčným kozmickým zariadením, najmä s robotizovanou vesmírnou loďou.
V niektorých prípadoch môžu tieto objekty znamenať priamu hrozbu pre Zem pri nekontrolovanom zostupe a možnom vplyve ich fragmentov. Najviac znečistená je podľa Bakarasa oblasť nízkych orbitov do výšky 2000 kilometrov, ktorá je využívaná hlavne pre činnosť satelitov. V nej sa aktuálne pohybuje cez 3000 funkčných aparátov a okolo 14.000 kusov smetia s veľkosťou vyše 10 centimetrov. V pásme stredných obežných dráh vo výške okolo 20.000 kilometrov krúži približne 150 prístrojov, pre ktorých potenciálne nebezpečenstvo predstavuje viac ako 500 predmetov vesmírneho odpadu.
V oblasti geostacionárnych a vysoko eliptických obežných dráh je cez 600 funkčných aparátov a viac ako 1500 kusov smetí. Ruský automatizovaný systém varovania pred nebezpečnými situáciami v okolí planéty sleduje cez 24.500 predmetov väčších ako 10 centimetrov. Pritom zhruba 18.300 z nich, teda približne 75 percent, patrí k vesmírnemu odpadu. Podľa expertov je v okolí Zeme v prevádzke okolo 3900 rôznych aparátov. Bakaras ale v tejto súvislosti upozornil na aktuálny rýchly nárast ich počtu, ktorý sa bude ďalej zvyšovať.
Príkladom sú budované siete pre pripojenie na internet americkej spoločnosti SpaceX, ktorá už vypustila cez 1500 satelitov pre sieť Skylink, a britskej OneWeb s doteraz približne 200 satelitmi. Pokiaľ ide o nebezpečné priblíženie objektov na obežných dráhach, ruský automatizovaný systém podľa Bakarasa upozorňuje trikrát až desaťkrát denne na takej možné udalosti, ktoré môžu stretnúť ruské chránené družice. Satelity sú zvyčajne vybavené tak, aby sa mohli zrážke vyhnúť úpravou orbitu, nie však všetky. Meniť obežnú dráhu musí kvôli takým hrozbám aj ISS. Stalo sa to napríklad vlani 23. septembra, kedy hrozil stret s fragmentom japonskej lode N-2A, a preto stanicea vystúpila vyššie o 500 metrov. Takéto manévre musel orbitálny komplex vlani urobiť dvakrát, pričom za celý rok bolo evidovaných celkom 220 nebezpečných priblížení.
