"Podstatou tohto nástroja má byť poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. 'skrátenej práci'," vysvetlil rezort v predkladacej správe.
Ministerstvo vychádzalo aj zo skúseností s projektom Prvá pomoc. Podpora bude podľa novej legislatívy vyplácaná v čase skrátenej práce od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa. Nárok na podporu vznikne vtedy, ak sa obmedzí činnosť zamestnávateľa natoľko, že nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov prideľovať prácu v rozsahu aspoň 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.
"Za vonkajší faktor sa považuje ten, ktorý má dočasný charakter a zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť, alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom – najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci," vysvetlilo ministerstvo v materiáli. Za takýto vonkajší faktor sa však nebude považovať vojna či sezónnosť práce, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka ani rekonštrukcia. "Na účely tohto zákona sa navrhuje za mimoriadnu okolnosť považovať aj takú, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe zverejnenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body," doplnili v materiáli.
Podpora by sa mala poskytovať na zamestnanca, ktorý je v pracovnom pomere, a tiež na fyzickú osobu, ktorá je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Na základe pozmeňujúceho návrhu Petry Krištúfkovej (Sme rodina) sa vypustil štátnozamestnanecký pomer. Zamestnávateľ bude musieť mať zaplatené poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti platiť poistné, najmenej 24 mesiacov predtým, ako požiada o podporu. Zamestnávateľ takisto nesmel porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o pomoc.
Podmienku nároku na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce podľa pozmeňujúceho návrhu Krištúfkovej splní aj ten zamestnávateľ, ktorý podľa zákona o sociálnom poistení má odloženú splatnosť poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové poistenie, ktorej termín je stanovený po dni podania žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce. Rovnako sa zabezpečí splnenie podmienky aj u zamestnávateľa, ktorému je odpustená povinnosť zaplatiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Podporu teda firma bude môcť dostať na zamestnanca, ktorému nevie prideliť prácu v rozsahu aspoň 10 % ustanoveného týždenného pracovného času – musí ho však zamestnávať už aspoň mesiac, nesmie mu plynúť výpovedná lehota a bude musieť tiež mať vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok.
Poskytovať túto podporu má byť možné v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov. Vláda však bude môcť svojím ustanovením túto dobu predĺžiť. Zamestnávateľ bude musieť podporené pracovné miesto zachovať aspoň dva mesiace po skončení poberania podpory, avšak s výnimkou pracovného miesta, na ktorom došlo ku skončeniu pracovného vzťahu z dôvodov na strane zamestnanca, vrátane prípadov závažného porušenia pracovnej alebo služobnej disciplíny. Podpora by podľa zákona mala byť poskytnutá za každú hodinu prekážky vo výške 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poskytuje podpora. Maximálna podpora sa vypočíta z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov.
Prechodným ustanovením sa súčasne upravuje platenie poistného štátom za osoby uplatňujúce si odvodovú úľavu v období pred účinnosťou zákona, ktoré sa stali poistencami štátu z dôvodu ich PN, OČR alebo materskej dovolenky, pričom tento dôvod trvá aj po nadobudnutí účinnosti zákona. Zákon bude účinný od 31. decembra tohto roka okrem niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2022, či 1. januára 2023.
