Mnohé preto naďalej uprednostňujú prácu v zahraničí, než aby zostali doma za menej. Podľa oslovených opatrovateliek sa totiž v cudzine dá stále dobre zarobiť, aj keď zaplatia vysoké odvody. Potvrdila to Marcela (42) z Liptovskej Tepličky (okr. Poprad) a aj Jana (49) z Košíc. Obe sa však napriek tomu vrátili pracovať na Slovensko. Prečo?
Na Slovensku pracuje v zariadeniach sociálnych služieb 22 500 ľudí pri kapacite takmer 42 000 lôžok. „Alarmujúce je, že nám chýba 25 % personálu, čo má za následok obrovské preťaženie opatrovateľov, ale aj odborného zdravotníckeho personálu. Situácia je kritická naprieč Slovenskom,“ uviedla Dana Grafiková, predsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska. Profesia opatrovateľ je na trhu práce pomerne málo vyhľadávaná a neatraktívna.
Môže za to náročnosť, slabé finančné ohodnotenie a nízka miera akceptácie povolania v očiach verejnosti. Hrozí, že o niekoľko rokov sa reálne nebude mať kto starať o občanov odkázaných na pomoc opatrovateľov a odborného zdravotníckeho personálu. V Rakúsku však pracuje viac ako 25 000 slovenských opatrovateľov, ktorí denne zarobia od 70 do 100 eur a ich honorár po odpočítaní odvodov predstavuje od 800 do 900 eur v hrubom za 14 dní. Na Slovensku je priemerná mzda opatrovateľov na úrovni 623 eur.
Jana (49): Do zahraničia sa nevrátim 10 rokov
Košičanka začala s opatrovaním svojej chorej kamarátky a jej 2 detí. Keď sa však jej zdravotný stav zhoršil a skončila v nemocnici, Jana sa rozhodla odísť pracovať do zahraničia. „Prvé 3 roky som hľadala aj seba a miesta, kde chcem pôsobiť. Skončila som vo Viedni a našla som si tam aj kolegyne-kamarátky,“ prezradila. Po takmer 10 rokoch v zahraničí sa však rozhodla vrátiť na Slovensko, teraz pracuje v zariadení pre seniorov ARCUS v Košiciach.
„Bolo za tým viacero faktorov, ako pandémia, zdravotný stav mňa a mojej mamy. Navyše som sa prihlásila na zdravotnú školu,“ objasnila Jana, na ktorú sa pri hľadaní práce pozerali cez prsty kvôli opatrovaniu v zahraničí. Myslí si, že pre opatrovateľov sú zaujímavé prvé tri roky v zahraničí, kde platia len polovičné odvody. Práca je však na živnosť a treba sa navyše dopoistiť v prípade PN-ky. „Mám teraz iné možnosti, nevrátim sa pracovať do zahraničia minimálne 5 – 10 rokov,“ zakončila.
Marcela (42): V Rakúsku som robila nonstop
Vyučená cukrárka Marcela z Liptovskej Tepličky (okr. Poprad), ktorá začala s opatrovaním po ukončení rodičovskej dovolenky pred 12 rokmi, spomína na roky v zahraničí v dobrom, no nie všetky dni boli ideálne. „Začala som v Mníchove,“ prezradila s tým, že zarobila 70 eur za deň. Práca ju potom odviala do Rakúska. V jednej rodine strávila 5 rokov a striedala sa s mamou.
Keď na ňu na nakričala dcéra babičky, o ktorú sa starala, povedala si – do Rakúska nikdy viac. Pred 2 rokmi začala opatrovať dve staré panie v dedine, kde žije, a stala sa opatrovateľkou cez obecný úrad. „Bola som síce lepšie platovo ohodnotená, no robila som aj 24 hodín. Cítila som sa vyhorená. Tu si odrobím 7,5 hodiny a ľahnem si do vlastnej postele,“ uzavrela.