Až do vynúteného striedania patril Jakub Paur medzi najlepších hráčov finále. Pre zranenie však sledoval len z lavičky hrdinský boj spoluhráčov. „Som na nich hrdý, ako sa bili o úspech. Bohužiaľ nevyšlo to a mňa ovládli emócie a neubránil som sa slzám,“ vyjadril sa pre Nový Čas Jakub Paur.
„Aj chlap by mal vedieť prejaviť emócie. Pred pár rokmi som si poplakal tiež, ale vtedy to boli slzy šťastia, keď sme postúpili v Poltave do ďalšieho kola európskeho pohára,“ priznal žilinský kapitán, ktorý si na sociálnych sieťach našiel plno povzbudzujúcich odkazov.
„Písali mi, aby sme dali hlavy hore, že môžeme byť na seba hrdí, a aby sme v takých výkonoch pokračovali,“ povedal. Jeho tím je v hre o Konferenčnú ligu, musí ale zvládnuť baráž s Ružomberkom. „Verím, že ešte nájdeme dostatok síl,“ dodal Jakub.
