Viac ako desať rokov po prepuknutí tohto škandálu súd v Paríži rozhodol, že nemecký gigant "zlyhal pri plnení svojich povinností pri kontrole, obozretnosti a ostražitosti pri výkone svojej misie".
Súd však obmedzil túto zodpovednosť na obdobie od 1. septembra 2006 do 6. apríla 2010, čo znamená, že žaloby niekoľkých stoviek dotknutých žien - najmä Kolumbijčaniek, Venezuelčaniek a Angličaniek - sa verdikt netýka. Súd ich starosti nepripustil alebo zamietol. Súd vo svojom rozhodnutí nariadil spoločnosti TÜV Rheinland odškodniť niekoľko stoviek obetí tohto zdravotného škandálu.
Škandál týkajúci sa firmy Poly Implant Prothese (PIP) vypukol po inšpekcii Národnej agentúry pre bezpečnosť liekov a zdravotníckych výrobkov v marci roku 2010. U implantátov tejto spoločnosti, sídliacej v departemente Var, abnormálne skoro po ich zavedení dochádzalo k prasknutiu. Ukázalo sa tiež, že z dôvodu šetrenia namiesto predpísaného, zdraviu neškodného gélu obsahovali priemyselný silikón, ktorý nie je určený na lekárske účely.
Spoločnosť TÜV certifikovala protézy pred ich uvedením na trh, čo umožňovalo najmä ich označenie "CE", a v období od októbra 1997 do januára 2010 - vykonala v priestoroch spoločnosti PIP spolu 13 kontrol bez toho, aby zistila akékoľvek porušenie predpisov.
Proces v tejto kauze bol ostro sledovaný aj v zahraničí, keďže firma Poly Implant Prothese svoje výrobky vyvážala najmä do Latinskej Ameriky a západnej Európy, ale približne desať percent produkcie smerovalo i do strednej a východnej Európy: do SR, Česka, Bulharska, Maďarska, Ruska, Bieloruska a Poľska.
Manažérov firmy PIP vo Francúzsku obvinili z vedomej výroby a distribúcie škodlivých silikónových prsných implantátov. Zakladateľa spoločnosti Jeana-Clauda Masa, ktorý sa pred súdom zodpovedal z priameho ohrozenia 300.000 žien, odsúdili na štyri roky väzenia a pokutu 75.000 eur. Ďalší obvinení poprední manažéri spoločnosti boli odsúdení na tresty odňatia slobody od jeden a pol roka do troch rokov vo väzení.
Celkovo sa v rokoch 2001-10 predalo na celom svete takmer milión týchto chybných protéz, najmä v Latinskej Amerike. Po škandále si viac ako polovica z 30.000 Francúzok nechala nekvalitné implantáty odstrániť - podľa správy zdravotníckych úradov z roku 2015 sa u 7500 z nich vyskytli nežiaduce následky: dysfunkcia implantátov, gélový výpotok, infekcia alebo zápal prsníka.
Pokiaľ ide o TÜV, táto spoločnosť oznámila, že "berie na vedomie rozhodnutie odvolacieho súdu v Paríži", ale avizovala, že zváži podanie odvolania. Upozornila tiež, že rozhodnutie súdu v Paríži je v rozpore s rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie z februára 2017 a odvolacieho súdu vo Versailles z januára tohto roku.
