Keďže máte školáčku, čelili ste počas pandémie aj homeschoolingu. Kto sa s Elou učil?
Klop, klop, Ela je dosť samostatná jednotka, škola jej zatiaľ nerobí problém. Máme to s Miškou rozdelené. Ja som ten, kto sa venuje matematike a kto kontroluje úlohy. Miška je zas tá, ktorá vysvetľuje viacvýznamové slová alebo vety. Ela teraz dosť veľa číta, čo znamená, že ak niečomu nerozumie, napr. čo znamená „byť zarazený“, tak príde za Miškou a tá jej to potom vysvetľuje.
Ako ste sa s Miškou spoznali?
Moderoval som nejakú akciu a Miška tam bola. Potom sme hrali koncert, tak som ju pozval, prišla s kamoškami a takto nejako sme začali spolu chodiť. Začali sme spolu bývať a po dvoch rokoch sme aj čakali Elu, aj sme sa zobrali.
Ako máte doma rozdelené úlohy?
Miška vie dokonale variť. Je to irónia, pretože ja som ju v podstate balil na to, že som vedel variť a ona nie, ale karta sa obrátila. Netvrdím, že to pre ňu nie je záťaž, veď je to každodenná aktivita, ale ide jej to od ruky a žiadne jedlo mi nechutí tak, ako od nej. Ja som zas ten, ktorému keď povie, že choď a zober deti na štyri hodiny von, tak som k dispozícii a rád to vykonám. Ale mám pripravené kôpky oblečenia, jedlo, pitie… Miška je mama s dokonalým prehľadom.
Prinútila vás korona šetriť?
Určite áno. Aj keď je pravda, že v roku 2008, keď naša brandža zažila tiež krízu, hoci nie v takom rozsahu ako teraz, som si uvedomil, že nemôžem žiť v štýle „príde-odíde“, ale že by som mal mať niečo nasporené a mať nejakú rezervu. Takže sme sa snažili na niečo podobné pripraviť. Nehovorím, že terajšiu pandemickú situáciu finančne nepociťujeme, faktom je, že o množstvo práce som prišiel. Nejako sa nerozhadzujeme, asi všetci sme zistili, že máme dosť tričiek, dosť nohavíc a vôbec, ako všetci, nákupy sme začali viac zvažovať. A v tejto dobe konzumu je možno aj dobre povedať si, či to naozaj toľko potrebujeme.
Čo vás držalo a stále drží nad vodou?
Mám šťastie, že pracujem vo Fun rádiu. Aj finančne, ale viac možno psychicky, že som neostal zrazu len tak doma, ale naďalej som niečo robil. Myslím v úvode. Dlhodobo sa nedá vyplakávať, že človek sa nemá tak, ako sa mal predtým a sedieť doma. Som súčasťou mnohých krásnych online projektov, veľa energie venujem Lige za duševné zdravie a, samozrejme, je tu ešte skupina Hex.
Ako ste sa vlastne stali súčasťou kapely?
S chalanmi sme sa roky poznali, veď mám vlastnú kapelu Žena z lesoparku, ktorá akutálne tak nejako hibernuje. Takže keď prišlo na to, že chalani riešili jednorazový záskok za Ďuďa na festivale Žákovic open, nejako som im napadol, napokon sme to odspievali s Laskym z Pary.
