Naše príbytky sa stali načas našimi kanceláriami, fitkami, reštauráciami... Aký mal dlhý lockdown vplyv na partnerské vzťahy?
Pre partnerské vzťahy to pravdepodobne bola skúška, opäť mohlo nastať, že ju niekto zvládol a napríklad vďaka intenzívnemu kontaktu a istému zastaveniu sa prehĺbila intimita. V iných vzťahoch sa, naopak, mohli vyostriť už existujúce problémy.
Internet je často semenište zla a počas pandémie k sebe ľudia v online priestore boli a sú ešte horší ako kedykoľvek predtým. Je toto obraz medziľudských vzťahov aj mimo online priestoru?
Na začiatku som hovoril o tom, že druhá vlna pandémie v nás podnietila skôr tie horšie vlastnosti a pokiaľ ide o sociálne siete, tam je tento efekt najviditeľnejší. V reálnom medziľudskom kontakte to bude pravdepodobne násobne lepšie. Avšak aj tu sa celkom iste častejšie vyskytujú konflikty napríklad prameniace z názorových rozdielov ohľadom dodržiavania karantény, miery kontaktu s blízkymi či očkovania.
Keď spomínate mieru kontaktu s blízkymi... Káva u kamarátky a pokec na balkóne sa oficiálne udiať nemohli. Má pandémia vplyv aj na priateľstvá?
Opäť si pomôžem príkladom zo psychologickej praxe. Introvertne orientovaní ľudia sa vďaka obmedzeniu kontaktu často cítili lepšie. Pre mnohých z nás bol svet nastavený príliš extrovertne a keď odpadla nutnosť podávať si ruky alebo sa objímať na privítanie, bola to úľava. Priateľstvá mohli lockdownom utrpieť, no i získať, pokiaľ sme sa o ne starali. Ísť do nepohody videohovoru mohlo byť akýmsi spoločným dobrodružstvom. V konečnom dôsledku sme na to možno vynaložili viac námahy, než keby sme sa stretli bežne, ako sme zvyknutí. Práve ochota prekonávať prekážky kvôli kontaktu mohla priateľstvá upevniť.
Mnohí z nás celý ten čas viseli na telefóne či iných médiách a neprestajne sledovali správy, z ktorých nám bolo často ešte horšie. Je dobré v rámci psychického zdravia nesledovať toľko aktuálne dianie?
Určite áno. Obzvlášť vo fáze zhoršovania epidemickej situácie sa správy o rýchlo pribúdajúcich úmrtiach a hospitalizáciách môžu prejaviť nielen na psychike, ale aj na tele. Ide o známe psychosomatické príznaky, ktoré sa u každého prejavujú inak. Časté sú nepríjemné zmeny súvisiace so zažívaním, srdečnou činnosťou alebo dýchaním.
Kto počas pandémie častejšie vyhľadáva pomoc, ženy alebo muži?
Myslím si, že pomer medzi mužmi a ženami prichádzajúcimi do ambulancie sa pandémiou významne nezmenil. O genderovo špecifických ťažkostiach môžeme uvažovať na základe zaužívaných rolí v spoločnosti. V súvislosti s tým si uvedomujem, že o náročnosti domáceho vzdelávania som častejšie počúval od žien, ktoré s deťmi typicky zostávajú doma, keď je treba. Mnohé matky museli byť s deťmi dlho izolované, bez možnosti oddýchnuť si od nich, pritom deti v tomto období mohli byť ešte náročnejšie. Niektorí rodičia si v takejto situácii dokážu uľaviť aspoň v mysli, priznajú si, že by deti najradšej niekam aspoň na týždeň odložili. Iní môžu zažívať kvôli takýmto myšlienkam silné pocity viny, ktoré je potrebné spracovať.
