Informovala o tom v piatok agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie moskovského Múzea dejín gulagu (MIG). Masové hroby s telesnými pozostatkami 6 609 ľudí zastrelených príslušníkmi sovietskej tajnej polície (NKVD) v rokoch 1937-1941 boli objavené v priebehu troch rokoch juhozápadne od metropoly Moskva na území zalesnenej oblasti Kommunarka, ktorá v tom čase slúžila ako miesto popráv obetí represií.
Pochovávali sa tam aj politické osobnosti z vládnucej elity vrátane ľudí, ktorí žili v Dome na nábreží, slávnom bytovom komplexe z tejto éry. Ten bol postavený na brehu rieky Moskvy v roku 1931 a stal sa bydliskom stoviek vysokopostavených štátnych či armádnych funkcionárov, diplomatov, vedcov i spisovateľov.
Nájdenie pozostatkov obetí stalinských čistiek podľa slov hovorkyne múzea Anny Stadinčukovej pre príbuzných týchto obetí, z ktorých mnohí na toto miesto roky nosia kvety, znamená, že sa aspoň dozvedia, kde presne sú ich rodinní príslušníci pochovaní.
Príbuzní "prichádzali do tohto lesa a napríklad pripevnili na stromy fotografie na znak spomienky (na svojich najbližších). Nikto však nevedel, kde (presne) sú pochovaní, pretože tieto informácie sa nepodarilo nájsť v žiadnom z archívov," priblížila.
"Teraz môžeme do budúcnosti uvažovať o vytvorení spomienkového areálu, keďže už aspoň vieme, kde sú pohrebiská," dodala. Ďalej uviedla, že na mieste by mohli byť vybudované chodníky, ktoré by neprechádzali po "kostiach" zabitých. Múzeum uviedlo, že v priestoroch Kommunarky, ktorá je jednou z piatich lokalít v Moskve a jej okolí, kde sa nachádzajú masové hroby, zriadilo informačné centrum.
Počas obdobia tzv. veľkého teroru, teda v rokoch 1937 a 1938, bolo z politických dôvodov v ZSSR odsúdených a zastrelených 681.692 ľudí. Odhaduje sa, že spolu s úmrtiami v pracovných táboroch (gulagoch) si teror rokov 1937-41 vyžiadal viac ako milión obetí.
